Pravidelne sa dostáva na špicu rebríčka najlepších slovenských a európskych hotelov, obdivujú ho turisti zo zahraničia, je neodmysliteľnou súčasťou panorámy Štrbského plesa. Začiatkom roku 2016 vlastník Best Hotel Properties oznámil predaj hotela. Ako teda vyzerá Grand Hotel Kempinski Vysoké Tatry, ktorý sa ako bájny Fénix stal z ruiny ikonou luxusu vo Vysokých Tatrách? Prečítajte si príbeh z HN magazínu, ktorého aktuálne číslo nájdete už dnes (a celý víkend) v stánkoch.
Máloktorý z hostí si dnes uvedomuje, že sa prechádza vlastne v útrobách až štyroch historických budov. Dnešný päťhviezdičkový Grand Hotel Kempinski vznikol totiž ich spojením. Hoci bola každá stavba postavená v inom štýle, dnes tvoria príjemný súlad. Najstarší Jánošík (1884) bola pôvodne romantická vila s fasádou zdobenou maľbami a rytinami. Kriváň (1906) navrhnutý v tom čase slávnymi architektmi Guidom Hoepfnerom a Gézom Györgym v secesnom štýle mal aj kúpele a patril medzi tri grand hotely vtedajších Tatier. A napokon Grand hotel Hviezdoslav – otvorili ho v roku 1923 a výnimočný bol najmä svojím interiérom v československom štýle rondokubizmu. Pred svetovým pohárom FIS v roku 1935 nahradila starú turistickú reštauráciu nová jedáleň vo francúzskom štýle a bar, ktorý vtedajší kritici označili za najlepší v celých Tatrách. V 50. rokoch sa z hotelového komplexu stalo sanatórium, ktoré postupne chátralo.
Citlivá moderna
Našťastie, ušiel (hoci tesne) osudu viacerých tatranských hotelov z čias prvej republiky. Dušu niekdajšej dominante Štrbského plesa vrátila rozsiahla rekonštrukcia, ktorej cena sa rátala v desiatkach miliónoch eur. V roku 2003 pripravil slovenský architekt žijúci v Mníchove Peter Černo novú štúdiu rekonštrukcie a dostavby bývalého liečebného domu Hviezdoslav. Černo stál pred zložitou úlohou. Ako spomína, okrem architektonického a dizajnérskeho aspektu si totiž renovácia žiadala štúdium histórie. A počas nej museli vytvoriť celkom nové technické aj prevádzkové riešenia. Budovy boli totiž pamiatkovo chránené, nehovoriac o tom, že všetko sa to dialo v národnom parku (s najvyšším stupňom ochrany prírody). „Okrem toho sme brali ohľad na fakt, že Vysoké Tatry - Štrbské pleso, ako aj poloha hotela sú hlboko zakorenené v povedomí Slovákov,“ vysvetľuje Černo a dodáva, že to „bol výnimočný projekt a je nutné ho chrániť aj pre budúcnosť, aby sa nedostal do takého katastrofálneho stavu, v akom bol v rokoch 1948 až 2000.“
Nesplniteľná úloha
Cieľ bol jasný: transformovať historicky chránené budovy na päťhviezdičkový hotel. Pôvodné budovy mali však od kritérií luxusného ubytovania ďaleko, bolo teda nutné hľadať nové riešenia. Jedným z nich bolo práve podkopanie historických budov a vybudovanie asi 250 metrov dlhého suterénu. V ňom sú sklady či infraštruktúra pre zamestnancov. Plán zaujímavý, realizácia podľa Petra Černa náročná: „Bolo to v zložitom geologickom podloží treťohornej morény. Museli sme rešpektovať aj tesnú blízkosť Štrbského plesa.“ Z moderného suterénu je však viditeľná iba časť – betónovo-sklenená stavba s hotelovým bazénom a wellnessom, ktorá len jemne vykúka spopod hotela.
Pre architekta bolo veľkou výzvou aj vytvorenie akéhosi súzvuku historickej a modernej architektúry. Takmer sedem rokov od otvorenia hotela architekta Černa teší to, ako ľudia hotel vnímajú: „Keď o objekte diskutujú, znamená to, že sa ich dotýka, že žije. Pozitívny ohlas potvrdzuje, že naša práca priniesla úspešný výsledok.“
História v priamom prenose
To, čo je na hoteli vzácne, je práve jeho história, ktorá dýcha zovšadiaľ. Nielen z múrov, ale napríklad aj z takých „drobností“ ako stropné lampy použité v reštaurácii. Tie sa totiž nachádzali ešte v pôvodnej stavbe, po ich zreštaurovaní ich znova použili a namiesto chýbajúcich pribudli verné repliky. Na interiéri hotela sa podieľala aj architektka Zuzana Cambelová, ktorá hovorí o výnimočnom projekte. „Najťažšie bolo nájsť kľúč k tomu, aby bol priestor súčasne luxusný, útulný a dizajnovo zodpovedajúci dobe svojho vzniku,“ hovorí Cambelová. „Keď som vstúpila do projektu, boli už jasné všetky obmedzenia a usmernenia od pamiatkarov, ktoré sme, samozrejme, dodržali.“ Verný pôvodnému zariadeniu je tak napríklad dizajn schodísk, farebné kvetinové dekorácie na stropoch či vzhľad a zhotovenie okien a dverí. „Dodržali sme aj farebnosť drevených prvkov v malej bálovej sále či reštaurácii alebo svietidlá v reštaurácii,“ dodáva architektka.
Hotel sa meniť nebude
Od rekonštrukcie ubehlo sedem rokov, jej úspech naznačujú aj viaceré ocenenia a popredné miesta v rebríčkoch zostavovaných návštevníkmi. Naposledy sa v júli 2015 stal druhým najobľúbenejším hotelom na Slovensku podľa cestovateľského portálu TripAdvisoru. V rámci výstavy architektonickej kancelárie Cerno+Architekten bol tiež prezentovaný v roku 2012 v renomovanej Architekturgalerie v Mníchove. „Všetci návštevníci oceňujú spôsob, akým bola budova citlivo zrekonštruovaná, aká je v hoteli atmosféra a celkovo zachovanie genius loci,“ hovorí PR manažérka Grand Hotela Kempinski Vysoké Tatry Katarína Lettrichová. A ako sa ho dotkne zmena vlastníka? Podľa PR manažérky sa týmto rozhodnutím nič zásadné nemení. „Hotel bude aj naďalej poskytovať služby na najvyššej úrovni ako doteraz,“ vysvetlila Lettrichová.
Takže ak sa ocitnete pri Štrbskom plese, skočte aspoň na kávu – nadýchať sa tatranskej grandhotelovej histórie.