V čase e-mailov, esemesiek a sociálnych sietí ich môžete vidieť takmer už len na pohľadniciach. A tie v tomto čase predsa len stále prichádzajú. No i tak nám poštové známky prídu ako samozrejmosť. Toto je príbeh tých úplne prvých.
Vraj to bolo takto: anglický učiteľ Rowland Hill raz pozoroval dievča, ktoré od poštára preberalo list, chvíľu ho otáčalo v ruke a potom ho chlapíkovi v uniforme vrátilo. Keď sa dievčaťa spýtal, prečo si ho nenechá, počul, že nemá peniaze na poštovné. V prvej polovici 19. storočia totiž hradil náklady na doručenie listu v Anglicku adresát.
Boli také vysoké, že pre robotníkov predstavovali často celodennú mzdu. Hillovi sa dievčaťa uľútostilo a chcel za ňu poštovné zaplatiť. V tomto momente dostáva historka úplne iný rozmer. Dievča totiž láskavého učiteľa odbila s tým, že podľa dohodnutých signálov na obálke už vie, čo je vo vnútri, preto list ani peniaze nepotrebuje.
Nechajme bokom dohady, či išlo o riadky od brata alebo od milenca. Podstatné je, že všetky náklady zostali kráľovskej pošte. Hill si spočítal, koľko ju prešpekulovanosť odosielateľov a adresátov stojí. A pustil sa do veľkej poštovej reformy.
Učiteľ vynálezcom
Vynálezca poštovej známky sa narodil pred 220 rokmi, 3. decembra 1795, do rodiny Thomasa Hilla, pedagóga a propagátora novej podoby škôl. Jeho heslom bolo zrušiť vtedy bežnú učiteľskú brutalitu a nahradiť ju láskavosťou. Rowland začal otcovi pomáhať už ako dvanásťročný.
Keď dospel, preniesol otcovu školu do Birminghamu a vytvoril z nej moderný vzdelávací ústav s laboratóriami, učebňami, ihriskom, plynovým vykurovaním, a dokonca istou formou žiackej samosprávy. Púšťal sa aj do projektov na novú podobu kolonizácie Austrálie, ale do dejín vstúpil predovšetkým práve tým, ako zmenil tvár ukrutne nákladnej a zúfalo nepružnej britskej viktoriánskej pošty.
V roku 1837 predložil vláde návrh, ako to zariadiť: za list mal platiť odosielateľ, poplatok sa mal znížiť na „pol penny za uncu“ bez ohľadu na vzdialenosť, kam list pôjde. Naopak mal sa líšiť podľa hmotnosti zásielky.
Black penny
Projekt najprv vzbudil nevôľu, generálny riaditeľ pôšt lord Lichfield dokonca Hilla označil za divokého vizionára. Lenže vďaka tlaku obchodníkov, podnikateľov a bankárov parlament reformu v roku 1839 schválil. V jej rámci vyšla 6. mája 1840 prvá nalepovaciia známka s rozmeri cca 19 x 22 milimetrov v hodnote jednej penny.
Zdobil ju portrét mladučkej kráľovnej Viktórie na čiernom pozadí a navždy si tak vyslúžila prezývku Black penny. Nová podoba pošty sa ujala nad očakávania. Počet listových zásielok stúpol len počas desiatich rokov päťnásobne a vytrvalo rástol. Hill si vyslúžil nielen šľachtický titul, ale už v roku 1870, teda deväť rokov pred svojou smrťou, tiež prvú sochu.
Nový HN magazín je každý piatok (najbližšie 31.12.) vložený v HN. Hľadajte Hospodárske noviny vo svojom stánku alebo nákupnom centre po celý víkend. Sledujte nás aj na Facebooku.
Prvé vianočné
Prvú „vianočnú“ známku vydali v roku 1898 v Kanade, aj keď jediným vianočným prvkom bol nápis XMAS 1898 na mape sveta. A viac ako sviatkom bola venovaná výročiu pošty. Na prvú skutočne vianočnú si svet musel počkať až do roku 1935, keď britské jednotky v Egypte vydali známku, ktorou značili svoju poštu domov.
O prvenstvo sa však prú aj Rakúšania, práve tu o dva roky neskôr vznikli dve známky s obrazom ruže a zverokruhu. Cirkevný motív sa objavil v roku 1939 v Brazílii, kde ich ozdobili traja králi, anjel a dieťa.
Okrem Rakúska sa z nášho regiónu vianočné známky objavili v Maďarsku počas druhej svetovej vojny. Potom prišli exotické krajiny ako Kuba a Haiti v päťdesiatych rokoch nasledované Luxemburskom a Španielskom. Prvou krajinou, ktorá začala vydávať vianočné známky každý rok bola Austrália.
V Spojených štátoch sa zas začali rodiť neobyčajne nápadité kúsky z dielene autora a vydavateľa pohľadníc Ellena H. Clapsaddlea. A zaujímavosť zo Slovenska? Predvlani vydala Slovenská pošta známku, ktoré voňala po pečenom jablku, vlani s vôňou ihiličia.