Ženy v korporácii sú absolútne svojská kapitola. Predovšetkým tie, ktoré pôsobeniu v nadnárodnej spoločnosti zasvätili celý život. Ide o takzvanú rehoľu sestier svätého srdca korporátneho, no známe sú aj ako slobodné manažérky nad štyridsať.
Notoricky známym úkazom korporácie sú osoby ženského rodu, ktoré v určitom okamihu uprednostnili kariéru pred osobným životom. Poznáte ich jednoducho. Väčšina ich prejavov je totiž volaním o pomoc.
Do tretice s obľubou nakupujú knihy o tom, ako nájsť šťastie, dosiahnuť spokojnosť, dosiahnuť vyrovnaný život. (Help, please, help.) Literatúru zvyčajne čítajú v čase, keď ich kolegyne a kolegovia sedia niekde v bare a spokojne sa bavia.
Sledovať príchody
V práci bývajú sestry svätého srdca korporátneho neúprosne úspešné. Zvyčajne ide o veľmi inteligentné ženy, čo je paradoxné, ak si človek uvedomí, čo vlastne spravili so svojím životom. V korporácii majú zápal, ktorý s nimi nikto nedokáže zdieľať. A pracovné povinnosti berú s posvätnou úctou, aj keď neraz ide len o administratívny rituál. Do tohto momentu sú v podstate neškodné.
Problém nastane, ak do ich sveta pribúdajú podriadení a predovšetkým podriadené. Svoju úctu k práci očakávajú aj od ľudí s osobným životom. A v patologickom stave korporátnosti sa ich potláčané sebaľutovanie prejavuje v skrývane zatrpknutej podobe, keď pracovnú dobu trávia sledovaním príchodov a odchodov kolegov.
Nie je nič horšie, ako na oddelenie vedené sestrou svätého srdca korporátneho nasadiť mladú kolegyňu, okolo ktorej sa točí mužské osadenstvo open spacu. Práve tieto dievčatá majú zo života peklo. Rádovým sestrám totiž konkurujú počas výročného zbližovania v rámci vianočného večierka. Zároveň pripomínajú manažérkam seba pred tým, ako sa rozhodli vstúpiť do rehole. A práve to je to jediné, čím rehoľa prispieva ľudstvu. Mladá kolegyňa rýchlo pochopí, ako nechce dopadnúť.