Najväčší paradox nadnárodnej spoločnosti predstavujú takzvaní korporátni panici. Teda jedinci mužského pohlavia, pre ktorých záludnosť je čosi ako mimozemšťan pre normálneho človeka. Áno, veľa o téme počuli, čítali, no nevedia si predstaviť, že by sa s tým niekedy stretli. Vďaka tomu v štruktúrach nadnárodnej spoločnosti pôsobia sami ako návštevníci z inej planéty. Z toho plynú výhody i riziká.
Polícia pátra
Ak by polícia vyhlásila pátranie po typickom korporátnom panicovi, popis by vyzeral asi takto. Ide o mladého muža od 25 do 35 rokov, naposledy bol videný v obleku a kravate, špeciálne znamenie: v jeho stredne veľkej oduševnenej tvári okamžite každý spozná, čo si skutočne myslí. Doplňme, že nedokáže príliš dobre klamať, okamžite sa vie nadchnúť a predovšetkým žije v ilúzii, že mu každý hovorí výlučne pravdu. A paradoxne práve táto slabosť je jeho najväčšou zbraňou.
V nadnárodných štruktúrach sa panici dožívajú relatívne vysokého kariérneho veku. Ani ich šéf, ani ich kolegovia, a dokonca ani ten najväčší bastard v rámci korporácie necíti z ich strany žiadne ohrozenie. Preto v drvivej väčšine prípadov nechávajú tieto stelesnenia naivity plávať. Dvojnásobne to platí pri manažérkach nad štyridsať, teda sestrách z rádu korporátneho srdca, tie dokonca majú tendenciu týmto spravidla mladým mužom pomáhať. Aj keď neraz sa práve v tom skrýva najväčšie nebezpečenstvo.
Korporátny panic totiž práve rádové sestry svojou nevinnosťou láka. Je predmetom ich koketovania, čo v drvivej väčšine prípadov nechápe. Pochopí to až vtedy, ak ho niekto na problém upozorní. Vtedy reaguje jediným spôsobom, akým reagovať vie. Ako panic. A o to sa zdá manažérkam, ktoré osobný život vymenili za kariéru, ešte roztomilejší. Nešťastie nastane, ak mládenca na riziko nikto neupozorní a korporátna sestra ho vláka k sebe domov. Napríklad s prosbou o pomoc pri sťahovaní. Naivkovia totiž nevedia povedať nie.
Stratiť poctivosť
A to predstavuje druhý problém, ktorý sa korporátnym panicom stáva. Veľmi rýchlo sa z nich vyvinie ťažný osol celého oddelenia. Pretože ak treba niečo spraviť, vždy sa siahne po ňom. Najťažšie, najnepríjemnejšie a najzdĺhavejšie úlohy tak pristávajú na ich stole.
Práve to je jediný spôsob, ako ich pripraviť o panictvo. Pretože aj ten najnaivnejší dobrák si časom všimne, že o desiatej večer je v open space sám. Určitý čas ešte trvá, kým sa obviňuje z toho, že je nešikovný, a ostatní majú toľko práce, čo on, len ju vedia spraviť. No nakoniec zvykne precitnúť. Prvé príznaky, že chlapec prichádza o nevinnosť, sa poznajú na teambuildingoch. Pod vplyvom alkoholu komickým spôsobom začne svoju prirodzenú frustráciu ventilovať. Potom mu začne hrubnúť hlas na mítingoch, až sa nakoniec stane plnohodnotnou korporátnou krysou. Je to smutný príbeh, no taký je život.
