Stať sa alibistom je cieľ pre najodolnejších. Pretože to nedokážete ani cez noc, ani bez pomoci zázrakov najmodernejšej medicíny. Ide totiž o dlhú procedúru, ktorá zahŕňa mnohé psychologické zásahy.
Predovšetkým si treba osvojiť umenie sebaklamu. Teda vo svete, kde sa bezducho motajú chyby plodiace stvorenia menom ľudia, vy predstavujete posledného titana. Bytosť, pre ktorú vlastný omyl je čosi také abstraktné ako cestovanie vesmírom prostredníctvom myšlienok na hemendeks pre súčasných fyzikov.
No hneď ako si vo vlastnej hlave dokážete vytvoriť monumentálnu predstavu samého seba, obratom dokážete o svojej neomylnosti presvedčiť iných. Ak nezaberá pokojné hodnoverné vysvetlenie, že omyl nemôže byť na vašej strane, tak potom dokážete i presvedčivo oponenta prehučať.
Sto riadkov alibi
Druhým je selektívna pamäť. Skrátka akákoľvek spomienka evokujúca vlastné zlyhanie musí byť vyresetovaná. Len vďaka tomu sa dokážete presvedčivo opierať o vlastnú veľkosť. Lenže ani selektívnu pamäť nevybudujete cez noc. Obzvlášť v ére mailovej komunikácie. Preto si musíte dávať pozor nielen na minulosť, ale aj na prítomnosť. Ideálnym spôsobom je tak všetko dohodovať osobne alebo cez telefón. K mailovej komunikácii pristupovať len vtedy, ak si chcete spraviť alibi. Podľa hesla: konkrétnosti mimo záznamu, zahmlievanie písomne.
Nakoniec, preto korporácie generujú nič nehovoriace frázy, v ktorých viete napísať aj storiadkový mail. A navyše, niekde v štvrtej pätine sa odvolať na ústnu dohodu. Vo vyšších štádiách alibizmu sa možno priamo prihlásiť k telefonickému alebo osobnému rozhovoru, kde ste sa dohodli inak. Druhá strana si to pamätá inak? Bohapustý alibista!
Zodpovednosť druhých
Monument vlastnej veľkosti a flexibilná pamäť sú základné kamene. No skutočný priestor, kde váš alibizmus môže rásť, predstavuje sivá zóna kompetencií v nadnárodných spoločnostiach. Práve túto oblasť musíte mať zmapovanú lepšie ako ktokoľvek iný. Pretože i v korporácii panuje princíp precedensov. Raz v minulosti nejaký kolega zastrešoval projekt, ktorý mu nepatril? Napríklad v čase, keď vaše miesto nebolo obsadené. Už má projekt navždy. Predsa to robil vždy.
Došlo k prerozdeleniu zodpovedností medzi oddeleniami? Vďaka bohu za obdobie, kedy nikto nemá jasno. Je čas, aby monument vo vašej hlave neslúžil len na vyzúvanie sa z problémov. Zároveň dokáže pokojne vysvetliť alebo prehučať všetky pokusy priradiť vám úlohy. Nakoniec, kto vie lepšie o zodpovednosti druhých ako pravý alibista?
