Zápletka je pochopiteľne rovnaká. Zato rozdiel medzi účinkom knihy, ktorú napísal Jo Nesbo a jej filmovým prepisom je hlboký ako fjordy, ktoré tu najviac očaria, uvádza iDnes. Pochopiteľne, nie každý návštevník kina čítal Snehuliaka, ale aj predchádzajúca neznalosť páchateľa sériových vrážd len málo zmení na divákovom pocite matnosti, lenivosti a neusporiadanosti.
Ako štandardná televízna detektívka na šesťdesiat minút by Snehuliak prešiel, avšak v dvojhodinovej, filmársky nevýraznej podobe praskajú jeho nastavované švy jeden po druhom. Bludný kruh severských thrillerov sa uzatvára, mrazivosť sa dostavuje len napohľad a topí v bežnej žánrovej brečke.
Ešte úvodný výjav zo zasneženej samoty nasledovaný jazdou po praskajúcom ľade má prísľub solídnej nálady, hoci už tu štartuje citové vydieranie deťmi. Ale sotva sa začne brnkať na strunu mestskej odcudzenosti, originalita končí.
Ako film zabíja knihu
Michael Fassbender ako komisár Hole síce vie zahrať zachmúrene spustnutú trosku opilca, lenže keď ho nechá režisér Tomas Alfredson vyzliecť, len aby ukázal skvostne narysované svaly, hrdinovu podstatu vyložene zabije.
Podobne si Alfredson podráža nohy aj kúsok ďalej. Nastolí pôsobivú momentku, napríklad okolo vysokohorskej lanovky a vzápätí ju umŕtvi ďalším kolieskom existenciálneho túlania sa bez motivácie.
Naviac má sklon k lacným efektom: keď sa sliepke odsekne hlava, potom musí kvapka krvi stiecť po polene vo veľkom detaile. Vedľa Fassbendera zvyšné body uhrá Nórsko: pláne, skaly, lode, vlaky. Ale hoci sa scenéria dotvára a známi herci figurujú aj v epizódach, z výslednej obyčajnej krimi nie je vôbec poznať, prečo je predloha taká slávna.