Dick (Jim Carrey) a Jane (Téa Leoni) sa natoľko venujú svojim kariéram, že ich syn rozpráva skôr po španielsky, lebo trávi väčšinu času s južanskou opatrovateľkou. Keď sa na Dicka usmeje šťastie v podobe povýšenia, Jane sa rozhodne zanechať svoju prácu a zostať doma. V tento osudný deň však Dickova spoločnosť Globodyne, ktorú sa snažil v televíznej debate obhajovať, skrachuje a z amerického sna sa stane cesta do hlbín spoločenského rebríčka.
Najnovší príspevok do filmografie Jima Carreyho nemožno hodnotiť bez toho, aby si divák uvedomil, aké filmy má za sebou. Hoci sú Finty Dicka a Jane vydarenou a inteligentnou komédiou, predsa len sa v nich nájde dostatok prvoplánového humoru, aby zaujal čo najširšie spektrum divákov. Carrey často niekam padá alebo mu ktosi fyzicky ubližuje, no našťastie tieto gagy neodpútavajú od príbehu. Z potupenej manželskej dvojice sa časom stanú novodobí Bonny a Clyde a motivácia ich konania je vykreslená vierohodne. Divák priam trpí s hrdinami filmu, keď im najskôr spred domu odnesú trávnik, postupne sa vďaka neplateniu hypotéky odporúča nábytok a elektrina. Každodennú, aj u nás známu realitu reflektuje i dejová línia, v ktorej sa Dick neúspešne pokúša uchytiť v rôznych zamestnaniach, až napokon vyskúša nástrahy čierneho trhu práce.
Téa Leoni sa síce na plátne objavuje dosť často, no napriek dobrému hereckému výkonu sa jej úloha scvrkáva na minimum, pretože sa stáva len príveskom komediálneho diabla. Jim Carrey síce viackrát (napr. Večný svit nepoškvrnenej mysle) dokázal, že je schopný aj seriózneho hereckého prejavu, no keď sa na plátno vyrúti v nejakej svojej šialenej kreácii, predsa len mu to sadne lepšie. Vo Fintách Dicka a Jane je kdesi uprostred medzi týmito dvomi polohami. Na jednej strane je priam démonický, keď kradne susedom kusy trávnika, no na druhej zvláda aj etudy manželského života alebo scény, v ktorých sa prvýkrát ocitne doma a nemusí ísť do práce. Vďaka tomu je na najlepšej ceste stať sa uznávaným hercom, ktorý má na svojej minulosti len náhodné škvrnky typu Blbý a blbší.
Snímka Deana Parisota, ktorý má za sebou okrem seriálu Monk vydarenú sci-fi paródiu Galaxy Quest, ukazuje divákovi, čo s ľuďmi dokáže urobiť strata zamestnania a spoločenského postavenia. Hoci ide o remake u nás prakticky neznámej rovnomennej snímky s Jane Fonda z roku 1977, scenáristi príbeh aktualizovali natoľko, že aj nepravidelný čitateľ novín postrehne paralely s nedávnymi krachmi veľkých amerických spoločností. Dej snímky je dokonca zasadený do roku 2000, teda do obdobia pred spomínanými pádmi firiem, a ukazuje, ako to možno bolo. Keby však každý riešil takúto situáciu spôsobmi Dicka a Jane, asi by sa svet čoskoro stal nefalšovaným divokým západom. Vo filme sa na tom divák skvelo pobaví a nevyhnutný happy end mu nebude až tak prekážať. Za zmienku ešte stojí Alec Baldwin, ktorý sa pre úlohu chamtivého finančníka priam narodil. Tvorcovia jeho postavu dávkujú primerane, podobne ako viacero ďalších vtipných motívov, napríklad elektrický obojok. Vďaka striedmemu prístupu sa divákovi nestačia opozerať.
Režisér Parisot vykročil od fanúšikov sci-fi k univerzálnejšej téme, s ktorou si poradil takmer na výbornú, a po jesennom hite Ako uloviť družičku (réžia David Dobkin) snímkou Finty Dicka a Jane dokazuje, že americké komédie naberajú dych a dokážu pobaviť aj mimo územia svojho vzniku.
StoryEditor