Odkiaľ prišla inšpirácia nakrútiť rozprávkový príbeh odohrávajúci sa v Rumunsku?
-- To je prozaické. Mali sme nakrútiť polhodinový bakalársky film na tému adaptácie. Podmienkou bolo, aby boli voľne dostupné autorské práva. Všetko, čo sa mi páčilo, bolo kvôli tejto podmienke nerealizovateľné. Pokúšala som sa získať nejaký scenár od Mareka Leščáka. Ten mi namiesto toho povedal o rozprávke.
Prečo ste sa rozhodli nakrútiť film práve v Rumunsku?
-- Dôvodov je viacero. Prvý z nich je, že predlohou filmu je kanadská rozprávka odohrávajúca sa v multikultúrnom prostredí Severnej Ameriky. Rumunský Banát je tiež multikultúrna krajina, kde spolu v jednej dedine žijú Rómovia, Rumuni, Slováci, Česi. Druhým dôvodom boli nízke náklady. Jeden člen 26-členného štábu tam stál 150 korún na deň s ubytovaním a plnou penziou, čo je na Slovensku nemožné.
A čo herecké hviezdy vo filme?
-- Všetci boli zadarmo. Pavel Liška vôbec nevníma, že sa za posledné roky stal absolútnou hereckou hviezdou. Pre neho je herectvo poslaním. Úlohy si vyberá podľa scenára. Jemu je jedno, že nedostane ani korunu. Keď sme mu telefonovali, na rovinu nám povedal, že je vybookovaný na niekoľko rokov dopredu, prišiel mu scenár a odišiel kvôli nám na dva týždne z divadla. Technický personál nám tiež vyšiel v ústrety tým, že si vypýtal minimum z toho, čo obyčajne za nakrúcanie dostane.
Na festivale sa predstavil váš bakalársky ročník -- vyzerá to tak, že by ste mohli byť silnou generáciou, ktorá má potenciál oživiť náš hraný film.
-- V to pevne dúfam. Obrovskú zásluhu má na tom Stanislav Párnický, ktorého žiak bol napríklad aj Martin Šulík. Je náš ročníkový vedúci a má veľký podiel na výslednom tvare našich filmov.
StoryEditor