Ich prvý album sa stal predávanejším ako všetky ostatné albumy v britskej Top 20, na prvé priečky singlovej hitparády sa dostali oba single -- číry punk v I Bet You Look Good on the Dancefloor, ako aj realistická pesnička o 15-ročnej prostitútke When the Sun Goes Down. Ktorej kapele sa niečo také naposledy podarilo?
Objav roka v rámci Brit Awards či najlepšia britská kapela na tohtoročných NME Awards -- to sú len fragmenty ocenení. Vyumelkovaný úspech z titulných stránok? Asi ťažko. Len neprikrášlené pesničky v tvrdom obale.
Súbor piatich piesní vydaný krátko po úspechu prvej platne môže byť príležitosťou na lamentovanie nad kvalitou materiálu. "Ideme si za svojím/je nám jedno, či je to marketingová samovražda," odpovedajú "opice" v titulnej skladbe. Je to sebaobrana a zároveň smelé vykročenie do boja, pocity speváka a textára Alexa Turnera sklamaného zo všetkého, čo sa okolo jeho skupiny rozvírilo. Aj obvinenia z hudobného epigónstva tu majú ohlas: "A potom je tu pár stovák/čo si myslia, že sú Krištof Kolumbus/ale osadníci sa už usadili/dávno pred vami."
Song púta ostrým jazykom a štipľavou iróniou, ale aj netypickými takmer šiestimi minútami, ktoré iba umocňujú pochmúrnosť. Je to zásadná vec, a tá musí zákonite vybočovať z dobrého priemeru.
Pri zamilovanej Dispair in the Departure Lounge sa na koncertoch stáva zapaľovač v ruke nevyhnutnosťou, gitarovo-tamburínová balada No Buses má Turnerovu typickú poetiku, keď o láske hovorí ako o "dezinfekcii ubolených rán". Pankáči teda vedia aj svojsky rozcítiť.
Čo bude o päť rokov a kto bude na kapelu spomínať, je úplne nepodstatné. Na aktuálnej gitarovej vlne surfujú mnohí, no tých najlepších a nápadne vyčnievajúcich tak veľa nie je. Arctic Monkeys nielen trčia a kričia, ale i mrazia, a to je veľmi podstatné!
Matej Lauko
Autor je redaktor internetového Rádia A1.
foto: Arctic Monkeys, Snímka archív