Matrix, Terminátor, Vesmírna odysea. Ale aj Prekrásny nový svet, 1984 či Stopárov sprievodca galaxiou. Niet človeka, ktorý by v tomto žánri nemal svojho obľúbenca. Nečudo. Sci-fi je s nami už rovných dvestodva rokov a rozhodne sa mu nemíňajú témy.
To, že román Frankestein, čoby pionier na poli vedeckej fantastiky, vznikol v období priemyselnej revolúcie, nie je náhoda. Práve vtedy sa totiž v ľuďoch začal rodiť dovtedy nepoznaný strach, plodiaci mnohoraké úvahy a fantázie: z odvrátenej stránky technického pokroku.
Iba 18-ročná Angličanka Mary Shelleyová svojím dielom o monštre stvorenom zo zošitých mŕtvych tiel a oživenom elektrinou položila svetu otázky, ktoré majú váhu dodnes. Práve tak sa dá koniec koncov rozpoznať kvalitné sci-fi. Kulisy v podobe technologických fantázií starnú, no úvahy o povahe, dilemách a paradoxoch sveta a človeka zostávajú (často bolestne) svieže.
Dôkazom je i Posledný muž, ďalšie dielo hĺbavej manželky romantického básnika Percyho Bysshe Shelleyho (a slovami teoretikov prvý postapokalyptický sci-fi román) zasadené do sveta v roku 2097 zničeného morovou epidémiou. Dnes už vieme, že mor n...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.