„V chotári medzi obcami Kolačín a Trenčianska Teplá vyrastá na ploche 115 hektárov Vorošilovo. Po dostavaní mesta, v ktorom jeho navrhovatelia harmonicky a nenásilne uplatňujú socialistický realizmus v architektúre, tu bude bývať 25-tisíc ľudí."
"Stavitelia najkrajších budov Vorošilova čerpali z nepreberného bohatstva ľudovej tvorivosti, ktorej krásne vzory nachádzajú na okolitých stavbách na Považí. Nový architektonický ráz týchto budov, riešený duchom socialistického realizmu, urobí budúcim Vorošilovčanom pobyt v ich meste radostným a príjemným.
Mesto súladu a pokoja
Nadšenie, prítomné v dobovej správe o vzniku budúcej Novej Dubnice (pôvodne zamýšľaný názov Vorošilovo odkazoval na neďaleký strojársky podnik Závody K. J. Vorošilova, pomenované po maršalovi Sovietskeho zväzu, pre potreby ktorého sa mesto stavalo) nebolo fingované.
S výstavbou sa začalo v roku 1951. Bol to čas, keď ľudia v Československu naplno prežívali kult Stalina a veľká časť z nich úprimne verila v možnosť vybudovať nový, lepší svet. Výstavbou vzorového mesta socialistického človeka bol poverený významný český architekt Jiří Kroha.
A tiež architektonický ústav s desiatkami pracovníkov, zriadený len pre túto príležitosť. Do Vorošilova sa malo vchádzať po triumfálnej ceste cez víťazný oblúk, ktorý mal pripomínať ozubené koleso. Veľké námestie, pochopiteľne bez kostola, malo byť vhodné na masové prehliadky a manifestácie, v jeho čele mal stáť kultúrny dom. Kúsok za ním mal byť do svahu vsadený amfiteáter pre tisícky ľudí.
Na jar roku 1953 však Stalin zomrel a čoskoro sa začalo hovoriť o nezdravom stalinistickom kulte.
A tak postupne zišlo aj z veľkolepých plánov výstavby Vorošilova. Z projektu architekta Krohu sa naplnila len časť a Vorošilovo sa premenovalo na Novú Dubnicu.
...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.