Zosnulého spisovateľa Ladislava Ťažkého len včera vybrali, aby bol slovenským kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru. Skôr, než mohol o túto prestížnu cenu zabojovať, zomrel. "Včera o štvrtej poobede sme v slovenskom výbore PENu navrhli Ladislava Ťažkého ako kandidáta za Slovensko na Nobelovu cenu za literatúru,“ prezradil exkluzívne pre HN spisovateľ a viceprezident Slovenského centra PENu Jozef Banáš. "Povedal som, chlapci, urobte to čo najskôr, lebo s Lackom už nie je dobre a vidíte, dnes ráno zomrel,“ dodal. Ladislav Ťažký zomrel dnes skoro ráno po krátkej a ťažkej chorobe. Dožil sa 87 rokov. O Nobelovu cenu už nebude môcť zabojovať, pretože v pravidlách je stanovené, že cenu môže dostať len žijúci autor.
Ladislav Ťažký je jedným z najlepších slovenských spisovateľov 20. storočia. V jeho knihách môžeme nájsť vojnové, sociálne a etické otázky spoločnosti, v ktorej žil. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, citovým deformáciám, ako aj hľadaním zmyslu osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách. V 50. rokoch minulého storočia začal publikovať fejtóny a poviedky, jeho román Evanjelium čatára Matúša patrí medzi najlepšie diela slovenskej literatúry. Pre rozhlasové a televízne vysielania pripravil viaceré hry, rozhovory a relácie, napísal divadelnú hru Hriešnica žaluje tmu (1966). V tom istom roku bol nakrútený televízny film V páse zlomená a o dva roky neskôr v roku 1968 filmový triptych Zbehovia, Pútnica, Dominika. Niektoré z jeho kníh preložili do nemčiny, rumunčiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny. Vždy sa vyjadroval k súčasným pomerom a nechýbal na rôznych kultúrnych a verejných podujatiach. V rokoch 1967 až 1969 bol redaktorom denníka Smena, ktorý sa stal priestorom pre jeho politické vyjadrenia k udalostiam v auguste 1968. Pre tie, ako aj pre politické postoje vo Zväze slovenských spisovateľov, ho vylúčili z KSČ a až do konca 70-tych rokov 20. storočia nesmel publikovať. V roku 1990 sa stal čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a zvolili ho za predsedu prezídia Matice slovenskej.