Novinári obliehajú jeho dom vždy pred vyhlásením výsledkov Nobelovej ceny za literatúru už niekoľko rokov. Čakajú, že vyhrá a oni mu ako prví položia otázky. Dočkali sa až tento rok. Švédsky básnik a prekladateľ Tomas Tranströmer sa včera stal 108. laureátom tohto prestížneho ocenenia.
„Tento rok má 80 rokov. Neviem, či to v tom hralo nejakú rolu, ale v každom prípade sa o ňom uvažuje už veľmi dlho. Je to veľmi kvalitný a vo Švédsku obľúbený básnik,“ povedala pre HN Dagmar Hartlová, ktorá jeho tvorbu prekladá do českého jazyka.
Kráľovská švédska akadémia uviedla v oficiálnom vyhlásení, že Tranströmer získal cenu, pretože prostredníctvom zhustených, priehľadných obrazov ponúka svieži prístup do reality.
Básne o zložitých témach
Jeho spôsob zobrazovania jednoduchých vecí oslovil aj Hartlovú. „Píše veľmi zrozumiteľné básne veľmi ,neošúchanými‘, nádhernými metaforami, ale tiež veľmi úspornými. Sú to väčšinou jednoduché obrázky zo švédskej prírody, z jeho detstva, alebo napríklad aj cesta autom,“ pokračovala Hartlová. Ocenila na jeho básňach, že aj keď sú jednoduché, dokážu sa vyjadrovať o zložitých témach ako napríklad smrť.
„Je to veľmi dobrý básnik a ja mu to žičím,“ zareagoval na správu o Tranströmerovi slovenský spisovateľ Ľubomír Feldek. „Zhodou okolností ho máme preloženého aj v slovenčine. A dokonca sme na Slovensku predbehli Nobelovu cenu, pretože ešte skôr, ako ju dostal, získal Cenu Jána Smreka,“ dodal.
O preklad do slovenského jazyka sa postaral básnik Milan Richter, ktorý sa so švédskym básnikom pozná i osobne. V slovenčine vyšli jeho básne pod názvom Medzi allegrom a lamentom (2001) a Básne pre živých a mŕtvych (1996).
Návšteva na Slovensku
Tranströmer navštívil Slovensko pred 13 rokmi, keď si ako prvý laureát Ceny Jána Smreka prišiel do Bratislavy osobne prebrať ocenenie. Tam sa s ním prvý- a poslednýkrát stretla aj Hartlová. „Bol tam pozvaný spolu s manželkou a zanechal na mňa veľmi hlboký dojem,“ povedala česká prekladateľka.
Osemdesiatročný rodák zo Štokholmu sa tvorbe už nevenuje po zdravotných problémoch. „Tranströmer nenapísal okrem pár drobných básní nič podstatné už dvadsať rokov, lebo v roku 1990 utrpel mozgovú príhodu,“ povedal pre HN Richter. Aj napriek tomu však získal Nobelovu cenu a porazil tak ďalších z favoritov, ako napríklad japonského prozaika Harukiho Murakamiho, sýrskeho básnika Adonisa či legendárneho speváka Boba Dylana.
V období, keď bol už čiastočne paralyzovaný a stratil schopnosť rozprávať, vydal s pomocou manželky Moniky v roku 1993 malú knihu pamätí Memories are Watching Me. Okrem nadania na písanie je tento básnik, ktorého diela sú preložené do viac ako 60 jazykov, aj uznávaným klaviristom. Inšpiroval skladateľov, aby pre neho napísali skladby, ktoré by mohol hrať jednou rukou.
Cena pre Švéda po dlhých rokoch
Tranströmer je tak prvým Švédom od roku 1974, ktorý toto ocenenie získal. Pred 37 rokmi ho získali Eyvind Johnson a Harry Martinson. „Vtedy to bol v literárnom a kultúrnom švédskom svete veľmi veľký škandál vzhľadom na to, že obaja títo laureáti boli členmi práve tej Nobelovej komisie,“ priblížila históriu Hartlová. Na oboch sa vtedy spustila spŕška kritiky a poet Martinson spáchal dva roky nato samovraždu.
Laureáti Nobelovej ceny za literatúru posledného desaťročia
2010: Mario Vargas Llosa
2009: Herta Müller
2008: Jean-Marie Gustave Le Clézio
2007: Doris Lessing
2006: Orhan Pamuk
2005: Harold Pinter
2004: Elfriede Jelinek
2003: John M. Coetzee
2002: Imre Kertész
2001: Sir Vidiadhar Surajprasad Naipaul
2000: Gao Xingjian