Filmy, ktoré spolutvoril, získali viacero cien. Scenárista Marek Leščák patrí medzi tých slovenských tvorcov, ktorí vnímajú svet inak a vedia to pretaviť do hodnotných snímok. Aj to ho spája s režisérom Martinom Šulíkom, s ktorým vytvoril niekoľko filmov, najnovšie celovečerný hraný film Cigán.
Kolega i kamarát
„S Martinom sa poznáme vyše dvadsať rokov a urobili sme spolu štyri celovečerné a dva kratšie filmy,“ zhrnul Leščák spoluprácu so Šulíkom, ktorý nie je len jeho kolega, ale aj kamarát. „Pri písaní scenára s režisérom alebo iným spolupracovníkom je potrebná otvorenosť voči sebe samému a voči téme, o ktorej obaja píšu. Často treba ponúknuť niečo zo svojho života a vďaka tomu vás ten človek spoznáva a s kamarátom to ide ľahšie,“ vysvetlil scenárista.
Rozhovory v kaviarni
So Šulíkom sa stretol ešte ako študent Vysokej školy múzických umení, kde ho učil. „Keď som začal študovať, atmosféra v škole bola maximálne otvorená. Výučba bola neformálna a učilo sa aj v blízkych kaviarňach. Práve tam sme sa zoznámili bližšie a pri debatách o filme a živote sme zistili, že máme podobný pohľad na svet a máme radi rovnaký typ humoru,“ zaspomínal Leščák.
Marek Leščák pri natáčaní filmu Cigán. V pozadí vpravo režisér Martin Šulík.
Ich spolupráca sa začala, keď mu Šulík v druhom ročníku navrhol, aby spolu napísali scenár. Tiež ho vzal na kontrolnú projekciu jeho snímky Všetko čo mám rád. „Film aj debata o ňom boli pre mňa zážitkom, páčilo sa mi, že je prerozprávaný inak ako ostatné slovenské filmy. Mal zaujímavú štruktúru, hovoril o aktuálnych témach a mal v sebe skrytú zvláštnu hravosť.“
Cigán sa nedal písať od stola
Odvtedy je so Šulíkom v kontakte, aj keď nepracujú na žiadnom spoločnom projekte. Preto pre neho nebolo nič zvláštne, keď sa po niekoľkých rokoch stretli pri filme Cigán.„Nemám pocit, že by bolo potrebné dostávať sa späť do spoločnej tvorby. S Martinom sa stretávame. Vieme, čomu sa venuje ten druhý, a pokiaľ je možné, radíme sa,“ vysvetlil Leščák.
Pre neho bol Cigán osobitý hlavne v tom, že sa jeho príbeh nedal písať od stola, ale museli cestovať po rôznych osadách. „Pre mňa bola táto skúsenosť značne obohacujúca. Uvedomil som si, aká je téma zložitá a ľahké riešenia nie sú. Navyše sme stretli množstvo zaujímavých ľudí, možno práve preto robím aj dokumentárne filmy, kde je ohmatávanie reality bezprostrednejšie. Často sa stane, že material nazbieraný pri práci na dokumente sa nakoniec pretaví na hraný film,“ dodal Leščák.
