Neexistuje pre fanúšikov dôležitejší a pre zvyšok sveta zbytočnejší film ako je snímka Hry o život: Drozdajka 2. časť, ktorá už je aj v našich kinách. Že tínedžerská trilógia rozdelila záver do dvoch dielov je menšie zlo, pôvodne sa zvažoval aj päťdielny koniec. Ale našťastie už je dobojované, recenzuje Mirka Spáčilová.
K fenoménu patrí, že ctitelia či skôr ctiteľky knihy Suzanne Collins síce dávno vedia, ako príbeh skončí, napriek tomu si ho s nadšením zopakujú. Kdežto ostatným je dokonale fuk, či si lukostrelci zvolia bruneta z rodnej osady, či plavého soka z krvavej kratochvíle pestovanej tyranom v priamom prenose.
Že bojovníčka vedúca ľud proti krutej totalite nemôže prehrať, je tiež nad slnko jasnejšie, takže sa hodí rada, ktorá v kine zaznie pred nasadzovaním 3D okuliarov: "Ak dostanete závrat, zatvorte oči, budete sa cítiť lepšie". Ešte by sa hodila pomôcka pre uši, ktorým hrozí ujma nie tak kvôli odpáleniu - ostatne z tlmene hororových pasáží v podzemí sa rysuje Oscar za prácu so zvukom - ale kvôli jalovým prejavom, ktorými hrdinka burcuje rebelov, prípadne vyvoláva milostné spomienky či vedie moralistické debaty.
V bojovom finále, pretože záverečný diel nie je ničím iným ako vojnovým filmom digitálneho typu, totiž Hunger Games potvrdia svoju odvekú kliatbu: osudovú vážnosť. Humoru vzdorné, smiechu odolné odhodlanie, s ktorým hrdinovia rečnia, kráčajú, bijú sa a zase rečnia, vyvolá túžbu po hravosti Harryho Pottera.
Navyše spôsob, ktorým sa záver nastavuje, je takmer hmatateľný. Vzbúrenci tiahnu na sídlo nenávideného prezidenta, ale hodina uplynie, než dôjdu k bránam. Potom postupujú cez pasce nastavené len kvôli trikom, inak by s nimi zloduch pozametal hneď.
Mimo fanklubov tak má posledná časť Hunger Games iba dve opory. Jednak remeslo, ktoré režisér minulých dvoch dielov Francis Lawrence v treťom vyšperkoval, jednak názornú lekciu propagandy naprieč tábory dobra a zla. Vzájomné rušenie televíznych prenosov, využívanie domnelej smrti ako symbolu mučeníctva a iné typy manipulácie by uvítala aj satira Vrtieť psom. Lenže v nej bol smiech povolený.