Blíži sa oscarové finále a v ňom nesmie chýbať životopis. Príbeh Joy však prináša do našich kín fádne zosobnenie amerického sna. Hlavná predstaviteľka, Jennifer Lawrence, získala Zlatý glóbus aj nomináciu na Oscara, film sa však medzi najlepšími nenachádza. Ale je už aj v našich kinách, recenzuje Mirka Spáčilová
Volala sa Joy Mangano, v roku 1990 uviedla na trh strapcový mop s mechanickým stláčaním, stala sa váženou podnikateľkou a teraz aj hrdinkou diela, v ktorom režisér a scenárista David O. Russell dal znovu dohromady hviezdne herecké trio zo svojich minulých dvoch titulov. Jennifer Lawrence, Bradley Cooper, Robert De Niro; to znie zakaždým spoľahlivo. Lenže spoľahlivosť k zážitku nestačí, akokoľvek hlavne De Niro ako výbušne potrhlý, znovu a znovu záletnický otec titulnej hrdinky zosobňuje najžiarivejší z farieb pestrého rodinného koloritu. Viac menej zábavné momentky okolo mamičky zahnívajúcej pri seriáloch či exmanžela Joy prežívajúceho aj po rozvode v suteréne jej domu tvoria obyčajné ozdôbky príbehu, ktorý postupuje fádne, opisne a bez tajomstva.
Vrátane rozprávačskej role babičky, ktorá spomína, ako už v detstve Joy "vyrábala veci", a večne opakuje svojej milovanej vnučke, ktorá sa v dospelosti stará o vlastné deti aj zvyšok rozháraného príbuzenstva, že sa stále nemá vzdávať vlastných snov. Proroctvo "Raz budeš úspešná vodkyňa" ohlasuje vopred modelovú poctu silným ženám, ku ktorej sa film prehrýza reťazcom banalít o dievčati z chudobných pomerov, ktoré nakoniec uznanie dostane.
Prinajmenšom od Russella by človek čakal nápaditejšie znaky rozprávania než hrdinkine nočné mory či jej názorné osvietenie, keď si pri utieraní poraní ruku o črepy a začne vymýšľať onen "zázračný mop". Pritom Joy vôbec nie je zle natočená, proste len chutí mdlo a usadlo.
Okrem hercov však obsahuje jeden motív, ktorý jej dodáva šťavu: okamih, keď sama hrdinka, ale hlavne divák objavuje silu, bizarné čaro a dobové zákulisie telenákupu. Štúdio plné moderátorov, ktorí každý vo svojej kóji vnucuje národu nepotrebné výrobky vrátane otrasného náhrdelníka, telefonistky prijímajúce objednávky a číselný displej so stúpajúcou krivkou zákazníkov o to nadšenejších, ak ich prepoja priamo do vysielania, to je tak dokonalý obraz profesie na pomedzí obchodu a kabaretu, že dáva zabudnúť na onen vynález. Iste, vďaka Joy za pohodlné upratovanie, však úctivý životopis filmový zážitok nezaručí - zatiaľ čo remeslo televíznych predavačov čohokoľvek sa takto zblízka vidí málokedy.