Hlavný oscarový favorit, film Birdman sa u nás už premieta, teraz prichádza do našich kín jeho najsilnejší súper. A ak si kedy nejaký film výslovne zakázal ľúbivosť, bola to práve hudobná dráma Whiplash. A zvolila šikovný ťah. Stret dvoch mužov, zarytého mladého bubeníka a jeho nemenej zarytého učiteľa, sníma až reportážne, ako by o nič nešlo.
Ani jeden z hrdinov nezodpovedá idolu krásy, učiteľ Miles Teller má výraz puberťáka, J.K. Simmons, ktorý si ide pre Oscara, je uhrančivým zosobnením smrtky. Iba tvrdohlavosť sa zračí v oboch tvárach rovnako, v uhrovitej i vráskavej. Simmonsov hrdina predstavuje viac než učiteľa na prestížnom konzervatóriu: mága, veľmajstra rádu, obávaného aj uctievaného tyrana. Koho vytiahne z davu, stáva sa vyvoleným; Tellerov bubeník tak získa sebavedomie aj pre prvé rande. Lenže istota neexistuje, včera premiant, zajtra vydedenec; žiaci so sklopenými očami čakajú na pohyb dirigentovej ruky ako pred popravou, neskutočný sluch stojí proti neskutočnému strachu. Vládne tu vojenský dril, padajú nadávky, urážky, facky; v sústredenom strese sa opakuje to isté znova a znova, až kým sa akoby vedľajší produkt nezrodí zdanlivo ľahko znejúca hudba; jazz.
Whiplash trochu pripomína baletnú Čiernu labuť - chorobnú až smrtiacu túžbu po úspechu. Dôjde aj na súťaž, ale toto nie je Superstar, ale vojna o každý tón a hlavne tempo. Rýchlejšie, rýchlejšie, až sa pot mieša s krvou zo zodratých prstov - nad rivalmi stojí Simmons ako zábavný lotor, ktorý sa so žiakmi pohráva, rozoštváva ich, vyznamenáva aj zatracuje. Ruší len trocha názornosti vo chvíli, keď ohrdnutý študent objavuje učiteľov svet, a tiež odstredivé postavy vrátane dievčaťa, ktorú chlapec obetuje pre svoj sen.
Ale vo finále zasa rytmus naskočí, zahalený do skvostnej pomsty v rukavičkách a vzápätí na oplátku do hudobného súboja, ktorý v tranze stúpa do muzikantského neba, kde sa zdá, že už nemožno zážitok vystupňovať, a predsa vždy znova sa to stane, a kde sa z posadnutosti konečne vykľuje radosť.
Damien Chazelle rozpráva tak nákazlivo, že každý úder paličky je napínavejší ako detektívka - kto by to od hudobnej drámy čakal? A pridáva krédo v učiteľovej vete, že najzhubnejšie dve slová na svete sú "good job" čiže "dobrá práca", zmierlivá pochvala slušného výkonu, ktoré človeka nenútia, aby zo seba vydával viac a viac. Na hodnotenie Whiplash slová "good job" naozaj nestačia. Je skvelý.
Mirka Spáčilová, idnes.cz
StoryEditor