Svetovú premiéru si na prestížnom festivale Crossing Europe v Linzi, o ktorom sme písali už aj včera, odbil rakúsky dokumentárny film Global Shopping Village (réžia Ulli Gladik). Odohráva sa z veľkej časti prakticky za humnami - v Hollabrunne neďaleko od Viedne a vo Fohnsdorfe blízko Grazu, kde leží jedno z najväčších nákupných centier Rakúska.
Film ukazuje, ako shopping centrá menia ekonomické štruktúry a spoločenské vzťahy, ako ovplyvňujú architektúru, politiku aj štýl života. Pozorne sleduje, ako nákupné centrá vznikajú na zelenej lúke a narúšajú zaužívané tradície okolia. Plochy okolo 1500 štvorcových metrov obchodnej plochy sú dávno minulosťou deväťdesiatych rokov. Moderné centrá zaberajú okolo 50 000 štvorcových metrov a niekedy aj dvakrát, trikrát toľko.
Na začiatku procesu býva banka alebo podnikateľská skupina v odbore nehnuteľností (ako je napríklad vo filme spomínaný Immofinanz). Napríklad Arenu Fohnsdorf vlastní Raiffeisen Holding. Projekt Areny mal na starosti ukrajinský developer Ruslan Lavrinenko. Ten je v súčasnej dobe komerčným riaditeľom nákupného a zábavného strediska Respublika v Kyjeve s 450 obchodmi vrátane detského supermarketu a elektronického hypermarketu na ploche celkom 135-tisíc štvorcových metrov. Arena Fohnsdorf je so svojimi sto obchodmi slabým odvarom ukrajinského obra, avšak zmysel stavby je podobný: ľudia, ktorí trávia na nákupoch dva až päť rokov svojho života, musí mať k dispozícii priestor a možnosť, kde utrácať. "Ide o to, aby sa nájmy a zisky realizovali mimo centra mesta," hovorí o konštrukcii obrích nákupných parkov nemecký architekt Walter Brune, ktorý je známy odvážnou konštrukciou nákupných galérií v Düsseldorfe, Essene a Einhovene v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Jeho postoj k novým obrovským shopping parkom je kritický. Podľa jeho názoru je "spotrebná a skladová architektúra ničením srdca miest".
Film analyzuje, čo predchádza vzniku shopping centier: najskôr sa na vytipované miesto - väčšinou medzi niekoľkými obcami a neďaleko od veľkého mesta - príde pozrieť pracovná skupina investora. Tá potom až dva roky zisťuje nálady ľudí a majetkové pomery okolo pozemkov. Zaujímajú ju vplyvní obyvatelia a miestne organizácie. Až oveľa neskôr, až sa podarí presvedčiť vplyvné skupiny pomocou argumentov o potrebe nových pracovných miest, navštívi investor starostu. Nikto si v tú chvíľu neuvedomí, že takmer toľko pracovných miest, ktoré vzniknú v shopping centre, zanikne v okolitých obciach. Potom sa dohodne investor, skupina nájomcov a často aj brokerská firma v odbore nehnuteľností, ktorá obchody sprostredkováva. Podľa slov architekta Bruneho sa tieto dohody uzatvárajú väčšinou na golfe alebo pri hone. To je kľúčový moment, pretože banka investuje do projektu len vtedy, ak pristúpia medzinárodní nájomcovia (Baumarkt, H&M, Takko apod).
Každé shopping centrum má jasnú stratégiu: musí mať svoju "dog bone" (psiu kosť) s kľúčovými obchodmi na koncoch. Musí tu byť aj zábavná časť. "Kiná síce neprinášajú obrat, ale privádzajú do centra nových zákazníkov a prispievajú k dlhšiemu životu predajnej časti centra," hovorí riaditeľ Areny Fohnsdorf Werner Gruber. Ďalšou nutnosťou je "kotevný nájomca", teda obchod, ktorý je magnetom nákupov. Shopping centrum musí vynikať veľkosťou a priateľskou atmosférou, má byť doslova "spálňou mesta". Skupina mladých ľudí v Arene Fohnsdorf skutočne vo filme tvrdí, že by chceli v shopping centre bývať a žiť. "Zmysel nákupných centier je v tom, aby rástli obchody, teda aby si aj v čase krízy zákazníci požičiavali na úkor toho, čo zarobia v budúcnosti," hovorí manažér nákupného centra Shopping Horn Thomas Kronsteiner. Toto centrum neďaleko Hollabrunnu pri Viedni má plochu "len" 32-tisíc štvorcových metrov a päťdesiat obchodov. Možno práve preto je Kronsteiner vo filme pomerne skeptický k obrím nákupnom parkom: "Načo ľudia potrebujú štyridsať obchodov s textilom, keď si chcú kúpiť jednu košeľu?" uzatvára.
Situácia sa dnes začína vracať k pôvodným predstavám Waltera Bruna. Po mnohých negatívnych skúsenostiach s gigacentrami a outletovými dedinami postihnutými útlmom predajov sa investori vracajú k pôvodnej myšlienke mestských galérií. Po vzore berlínskeho Alexanderplatz vzniká v súčasnosti kompaktné nákupné stredisko "K in Lautern" v nemeckom meste Kaiserslautern s 12-tisíc štvorcovými metrami a sto obchodmi. Investorom je ECE Management, ktorú založil Alexander Otto z firmy Otto Group, pôvodne známej zasielateľskými obchodom. Toto centrum má obohatiť mestské štruktúry a predĺžiť pešiu zónu mesta. Začatie prevádzky je naplánované na jar 2015. Zmyslom nie je už len nakupovanie, ale stretávanie ľud , komunikácia, multikultúrnosť a integrácia do mestského centra.
Film Global Shopping Village nie je k nákupným centrám príliš kritický. Avšak diváci v kine pri slovách "obchody musia rásť", "expanzia je naša stratégia" alebo pri pohľadoch na poloprázdne nákupné centrá či na obrovské pozemky v Rumunsku, Chorvátsku a Bulharsku, ktoré kvôli finančnej kríze nebudú možno nikdy inštalované, hlasno vyjadrovali svoje pocity. Aj diváci si zjavne myslia, že menšie je niekedy lepšie.
Z Linzu Radovan Holub,
autor je publicista a programový spolupracovník MFF Bratislava