Festival na juhu Francúzska dal tento rok zabrať nielen novinárom a kritikom, ale aj bezpečnostným službám. V kinosálach sa vraj objavila nová forma nelegálneho kradnutia, proti ktorej zatiaľ neexistuje efektívna obrana. Spomínajú sa nové onlinové streamingové aplikácie ako Periscope, Meerkat a YouNow, ktoré umožňujú zdieľať živý prenos prostredníctvom mobilných telefónov, čo by znamenalo vážne poškodenie renomé festivalu v rámci výlučných exkluzívnych svetových premiér. Ako táto technológia v praxi naozaj funguje, ukázal nedávny boxerský duel „storočia“ v ťažkej váhe medzi Mannym Pacquiaom a Floydom Mayweatherom, keď zápas okrem priamych účastníkov v Las Vegas súčasne sledovali aj tisícky ľudí, ktorí si zaplatili priamy prenos na vhodnom onlinovom streame. „Je to celkom nový typ nelegálnej činnosti a vážna hrozba pre náš biznis,“ nechal sa počuť v Cannes Mark Gill, prezident spoločnosti Millenium Films.
Vedenie festivalu zatiaľ nevydalo žiadne vyhlásenie, či a ako tento nový model sťahovania a prenášania v Cannes aj nastal. Hoci pred vstupom musí každý návštevník prekonať niekoľkonásobnú bariéru kontrolujúcich usporiadateľov, ktorí dohliadajú, aby sa nikto nepovolaný bez lístka, označenia či vstupenky do kinosály nedostal, na rozdiel od tekutín či jedla, mobilné telefóny alebo tablety si do sály môže vziať každý (čo je napríklad pri premiérových projekciách v USA striktne zakázané). V tejto chvíli je nový typ eventuálneho pirátstva registrovaný, ale zatiaľ prevláda mienka, že ak by aj k niečomu podobnému prišlo, kvalita paralelného živého premietania filmu by bola natoľko nízka, že nelegálnym predajcom ponúkaného tovaru by žiadne veľké zisky priniesť nemala.
Kto bude (naj)lepší
Dnes však majú viac práce renomovaní porotcovia na čele s bratmi Coenovcami, aby už v nedeľu večer oznámili, ktorý film získa hlavnú cenu – Zlatú palmu. V bodovanom rebríčku vybraných novinárov festivalového Screen International zatiaľ síce vedie americká melodráma Carol režiséra Todda Haynesa, ale viac sú hodnotené koncentrované a pôsobivé kreácie Cate Blanchett a Rooney Mara v lesbickom vzťahu dvoch žien z rozdielneho spoločenského prostredia, a tiež precízne kreovaný štýl elegantného retro príbehu zo začiatku 50. rokov než jeho originalita alebo tematická upriamenosť.
Vysoko v spomínamom plebiscite stojí aj snímka Moja matka Nanniho Morettiho, ktorý sa v citlivej a krehkej rovnováhe medzi prehnaným sentimentom a smutnou drámou vyrovnáva nielen s nedávnym úmrtím vlastnej matky, ale aj s ambíciami a pochybnosťami filmového tvorcu, rodiny i okolia, ktoré ho ovplyvňuje. Zo štvorice domácich príspevkov v hlavnej súťaži najviac zaujal civilný, trpký príbeh Stephana Brizeho Veľkosť človeka so skvelým Vincentom Lindonom v postave nezamestnaného muža, ktorý aj napriek zložitým životným i rodinným podmienkam nestráca morálnu integritu.
Z dvojice zástupcov zámorských filmárov je na tom lepšie Kanaďan Denis Villeneuve s krvavým trilerom z prostredia mexických drogových kartelov Sicario, keďže pseudofilozofická meditatívna dráma Gusa Van Santa More stromov patrí medzi najväčšie a najprekvapujúcejšie sklamania celého oficiálneho výberu.
Keď porota zasadne
Svetová kritika sa nevie zjednotiť ani na názore dvoch ďalších titulov. Jedna časť tlieska v angličtine nakrútenému filmu nórskeho filmára Joachima Triera za motivicky i psychologicky prepracovanú rodinnú drámu Hlasnejšie než bomby, a rovnako tiež tlieskajú Grékovi Yorgosovi Lanthimosovi za komplikovanú, ale nápaditú sci-fi alegóriu Homár (tiež realizovanú v angličtine). Inú časť zástupcov prítomných médií však dáva spomínaným filmom nekompromisne palec dolu. Ak nie so sklamaním, tak prinajmenšom s rozčarovaním sa stretol opus Mladosť favorizovaného Paola Sorrentina, ktorý si predchádzajúcou Veľkou nádherou nastavil latku mimoriadne vysoko. Hoci ani jeho najnovšiemu dielu nechýba precízne inscenovaná vizuálna kulisa a výtvarná atmosféra, pôsobivé obrazy až príliš vytŕčajú nad „rádobymudrlanskou“ a kváziumeleckou podstatou rozprávania o starnutí, mladosti, úspechu, sklamaní, šťastí a zmysle života.
Najväčším favoritom na víťazstvo tak stále zostáva László Nemes so sugestívnou a filmársky dokonalou intímnou drámou z koncentračného tábora Saulov syn. Prevláda názor, že by si Zlatú palmu naozaj zaslúžil, ale jedným dychom sa dodáva, že – pozor, ide o debutanta, navyše z východnej Európy. Uvidíme, či na tento „hendikep“ (ne)prihliadne aj porota.
Z Cannes Peter Nágel,
riaditeľ filmového festivalu Art Film Fest