Do českých kín práve prichádza (k nám príde v januári, pozn. red.) film Juraja Nvotu Rukojemník, v ktorom hrajú Libuša Šafránková, Ondřej Vetchý i slovenskí herci Milan Lasica, Milan Ondrík či Alexander Bárta. A do kníhkupectva vchádza jeho rovnomenná predloha, ktorú vydal Slovart.
Vopred sa hovorilo o slovenskej variácii Pelíškov, nakoniec zo snímky dýchne skôr Obecná škola, hoci posunutá z povojnovej doby do 60. rokov. Ale krajina detstva zaberá vždy spoľahlivo, najmä keď ju kreslí režisér Juraj Nvota, špecialista na poetickú nehu. A keď vo fujavici z kopca nad štedrovečerným mestečkom hľadí osamelý chlapec cez rieku, ktorá ho delí od rodičov. Emigrovali totiž do Viedne, syna im úrady nechcú vydať a Milan Lasica s Libušou Šafránkovou ako prarodičia, ktorí ho láskyplne vychovávajú, prechádzajú radšej do maďarčiny, kedykoľvek nechcú, aby vnuk ich rozhovoru rozumel.
Čas prvých školských lások, bitiek a výprav do tajomného sveta dospelých, uzavretého medzi ostnaté drôty a občasnú dávku zo samopalov, má ľúbezne smutnú náladu. Presne zachytáva zázemie s dedkovou krčmou, kde práve objavujú kofolu - "Niečo také pijú Američania!". Či babičkinej triky, ako oklamať kovanú súdružku hroziacu, že chlapca, o ktorého sa zaujíma Medzinárodný červený kríž, umiestni do detského domova - "Ty záškodník, za čo bojoval tvoj dedo partizán?".
Bohužiaľ dve veci zážitok rušia: jednak umelo znejúci český dabing, jednak až polopaticky názorná doslovnosť. Pritom dotyky detí so tienistými stránkami života, počnúc šikanovaním zaostalého spolužiaka a končiac smrtiacou chorobou iného, majú dosť výrečnosti aj bez vysvetliviek. Indiánske vojny s mučením zajatcov prestávajú byť hrou, pri nočnej streľbe na takzvaných "narušiteľov hraníc" zamrazí a nabitá pištoľ v rukách malých kamarátov navodí trvalý podprahový strach.
Navyše aj herecky sa film vyjadruje veľmi presne, vrátane Richarda Labudu v hlavnej detskej úlohe. Výborne stavia Ondřej Vetchý nejednoznačnú postavu veliteľa pohraničníkov a na celom svete snáď len Lasica vie predniesť "Ty ľudská tvár" s tak noblesným pohŕdaním.
Do trochu dlhotrvajúceho leporela drobných príhod počas rôznych ročných období vnesie silný zlom chlapcovo konštatovanie, že mu rodičia zaobstarali bračeka, a jeho žiarlivosť umocňuje obava, aby teraz na neho nezabudli úplne. Pripravuje sa tak vypäté finále, v ktorom sa mieša detská vzbura s ruskými tankami.
Pravda, tiež inváziu z augusta 1968 film opisuje opäť veľmi doslovne, zatiaľ čo motív súznenia s líškou robí z hrdinov bezmála rozprávkového Budulínka; v závere potom dá doteraz disciplinovaný príbeh naplno priechod slzám. Ale nie je tu za nimi smutne. Aj keď rodinná kronika nespôsobí divákovi priamo závrat, svojím nenápadným spôsobom vláčneho retra ho uvedie do príjemného rozpoloženia. Človek tu nájde všetko, čo očakával, našťastie však bez nevkusných obetí na oltár módnej vlny nostalgie.
Mirka Spáčilová, idnes.cz