Demokracia ako zlý vtip. Odznelo v Berlíne

Filmový festival Berlinale je známy pre svoju príchylnosť ku kritickým spoločenským a politickým témam. Na začiatku týždňa bola v centrálnej časti Berlína, zvanej ZOO, nepriedušne uzavretá premávka kvôli návšteve Benjamina Netanjahua. Autá stáli, tvorili sa rady, jazdiť bolo možné len metrom. Všade stáli obrnené transportéry a početné policajné a vojenské hliadky. Mesto vyzeralo trochu ako v sci-fi. Izraelský premiér sa objavil nielen v hlavných televíznych správach, ale aj v jednom filme medzinárodnej súťaže. Išlo o americký celovečerný dokument Zero Days v réžii oscarového Alexa Gibneyho.

Tajné, tajné, tajné
Zero Days je film o desať rokov vedenej americko-izraelskej kybernetickej vojne proti iránskemu nukleárnemu programu. Vo filme vystupuje mnoho politikov, komentátorov a počítačových odborníkov, napríklad zo Symantec Labs v USA, zo Hsinchu Science Park na Taiwane, a mnoho osôb, ktoré mali k vývoju počítačového vírusu blízko. Vývoj malvérového špionážneho programu a počítačového pirátstva organizovaného na štátnej úrovni komentuje tiež popredný ruský počítačový odborník Jevgenij Kasperskij.
Filmu sa podarilo presne zacieliť na ťaživý problém súčasnosti – súboj západnej a východnej civilizácie. Centrálna časť filmu opisuje vývoj počítačového programu Stuxnet. V druhej vrstve film vysvetľuje celý proces vzniku nukleárneho programu v Iráne od roku 1979. Vtedy na čele Iránu ešte stál prozápadný vládca Mohammad Rezá Pahlaví, ktorý získal nukleárny program od Američanov. Neskôr bol nukleárny program v Iráne zastavený až do 90. rokov, presnejšie do vojny v zálive. Vtedy sa rozbehol nanovo. Technológiu do krajiny dodal tvorca pakistanského nukleárneho programu A. Q. Khan.

Dôležitá sa stala najmä základňa pri iránskom mesta Natanz, ktorú Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu IAEA považuje za špičkovú. Americko-izraelské plány na prevzatie kontroly nad základňou vyvrcholili v roku 2009. Variant priameho bombardovania Iránu bol vtedy zamietnutý a nahradený kybernetickou operáciou pod kódovým názvom Olympic Games. V tejto akcii zohral hlavnú rolu práve program Stuxnet. Všetko bolo riadené z amerického centra pre kybernetickú špionáž vo Fort Meade. Američanom sa podarilo infikovať riadiace systémy iránskej základne a ovplyvniť rýchlosť centrifúg na obohacovanie uránu bez toho, aby Iránci zistili, kde je príčina. Dokumenty o tejto operácii o štyri roky neskôr čiastočne odtajnil Edward Snowden.

Služobník Snowden
Film však prekvapivo ukazuje, že Olympic Games boli len malou časťou oveľa rozsiahlejšieho programu, ktorý bol rozvinutý pod kódovým názvom Nitro Zeus. Ten je schopný vyradiť z prevádzky celú infraštruktúru krajiny od paralyzovania vzdušných síl až po zablokovanie elektrickej siete. Jeho hýbateľom je upgrade Stuxnetu. Je však pravdepodobné, že vírus majú k dispozícii aj iné štáty, no nevie sa, aké. Film ponecháva otvorené, či na americký špionážny program bude mať vplyv dohoda s Iránom z roku 2015, ktorej cieľom je zásadné obmedzenie iránskeho jadrového programu. Poukazuje tiež, že rozvoj jadrového programu má v Iráne stále veľa zástancov, že tzv. Iránska kybernetická armáda patrí k najsilnejším na svete a že rozsiahla kybernetická vojna by najviac zasiahla nie Irán, ale samotné Spojené štáty.

Kybernetická špionáž je podľa režiséra Alexa Gibneyho silné ohrozenie demokracie. „Je potrebné nastoliť verejnú diskusiu o jej vplyve a rizikách. Osobne som nahnevaný kvôli neuveriteľnému množstvu tajných amerických plánov, ktoré ohrozujú našu demokraciu,“ povedal v Berlíne. Zároveň sa zastal Edwarda Snowdena aj Juliana Assangea. O Snowdenovi vyhlásil, že „preukázal ľuďom dobrú službu“. Gibneyho obavy o svet demokracie zazneli v kontexte civilizačného stretu súčasnosti ako úplne legitímne. Veľké svetové demokracie sa podľa jeho názoru odkláňajú od demokratických princípov a v celej veľkej časti sveta „považujú demokraciu za zlý vtip“.

Z Berlína Radovan Holub, filmový publicista