Česká speváčka na Eurovízii žiari. Verím, že budem vo finále, hovorí

Gabriela Gunčíková, bývalá superstaristka a český objav roka z roku 2011, je reprezentantkou Českej republiky na 61. ročníku Eurovízie v Štokholme. Pár mesiacov po predstavení súťažnej skladby I Stand a týždeň pred veľkým finále, je Gabriela so svojím tímom už niekoľko dní na mieste. Jej súťažná skladba má na YouTube už viac ako 1,5 milióna vzhliadnutí, čo celému tímu dodáva nádej na možnú prvú kvalifikáciu Českej republiky do veľkého finále. To sa uskutoční 14. mája a slovenskí diváci si ho môžu pozrieť na kanáli ČT1. Slovensko sa súťaže opäť nezúčastnilo.

Gabriela mala tento týždeň možnosť odskúšať si veľkú scénu Eurovízie v Štokholme poprvýkrát. My sme boli pri tom a sledovali sme okrem iného aj pozitívne reakcie zástupcov medzinárodných médií, ktorí sa na Gabrielinom prvom nácviku zúčastnili. Podľa jej vlastných slov sa Gabriela vo svojom vystúpení snaží harmonicky zladiť hlavnú myšlienku skladby s vizuálnou stránkou vystúpenia. Výsledkom je jednoduchý a negýčový výstup, postavený na nenásilných podlahových vizualizáciach a jednoduchých bielych šatách navrhnutých kostýmových dizajnérom, Pavelom Ivančicom. Po preskúšaní svojho vystúpenia predstúpila Gabriela pred zástupcov médií.





Šance Českej republiky na kvalifikáciu sa po úspešnom prvom nácviku zvýšili. Gabriela dokonca v internom hlasovaní novinárov v novinárskom centre v Štokholme o najlepší nácvik druhého dňa s prehľadom vyhrala. Na scéne sa včera pri tom objavili aj favoriti ako Island, Estónsko alebo Švédsko. Zdá sa teda, že tohtoročná stávka českej delegácie na jednoduchosť, ktorá dáva Gabrielinmu silnému hlasu možnosť vyniknúť, sa konečne môže vyplatiť. Česká republika sa totiž na konkurze zúčastňuje už piatykrát, zatiaľ však bez výraznejšieho úspechu.

Eurovízia z roka na rok stále rastie. Napriek diskvalifikácie Rumunska z tohtoročnej súťaže pre neplatenie dlhov Európskemu zväzu vysielateľov (EBU), sa súťaže zúčastní až 42 krajín, o dve krajiny viac ako vlani vo Viedni. S výnimkou Slovenska sa na súťaži zúčastnia všetky naše susedné krajiny. Eurovíziu v tomto roku odvysielajú dokonca aj v USA. USA sa tak pripoja k ďalším neeurópskym vysielateľom ako Čína, Austrália alebo Nový Zéland. Austrália sa na súťaži dokonca zúčastní – a to už druhýkrát.





Čo si teda o účinkovaní v súťaži myslí Gabriela Gunčíková? V rozhovore pre nás odhalila, ako vidí svoje šance na kvalifikáciu, čo súťaž znamená pre jej kariéru a aké pocity má ako reprezentant Českej republiky.

Po účinkovaní v Česko Slovenskej Superstar si vydala dva albumy, spolupracovala s vokálnym coachom Kenom Tamplinom a koncertovalav USA spoločne s Trans-Siberian Orchestrom...
Presne tak. Dva roky po Superstar som pôsobila v Česku, ale aj na Slovensku. Potom som odišla do Kalifornie študovať spev a angličtinu a sústredila som sa hlavne na prácu na sebe. Teraz som bola na turné v Nemecku s jedným projektom a zároveň som pracovala na svojich veciach. Po zimnom turné ma oslovila Česká televízia s ponukou reprezentovať Česko na Eurovízii. Bola to pre mňa veľmi zaujímavá ponuka, pretože som bola dva roky mimo Česka a tešila som sa z možnosti v Česku opäť niečo vytvoriť. A preto nebolo veľmi nad čím uvažovať.
                                                       
Ako to celé vlastne začalo?
Bol to jeden telefonát, v ktorom sa ma spýtali, či by som prijala ponuku byť reprezentantom Česka. Mala som samozrejme nejaké otázky, na ktoré som sa chcela opýtať a podmienky. Dostala som skvelú, pozitívnu odpoveď, čiže rozhodovanie bolo ľahké. Poslali mi teda pesničku, v jej pôvodnej verzii, v ktorej som cítila potenciál a vedela som si ju živo predstaviť na pódiu pred veľkým obecenstvom. Mala som z toho celého husiu kožu a vravela som si: wau, tak toto môže fungovať! Nadšenie tímu bolo pre mňa tiež veľmi dôležité a zároveň dobrou známkou toho, že to spoločne môžeme dotiahnuť do úspešného záveru.





Pesničku I Stand napísalo kreatívne švédske duo Sara Biglert a Christian Schneider. Aké je to spievať pieseň, ktorú ste nenapísala sama?
Nevidím v tom nevýhody, pretože som tú pesničku budovala akoby od začiatku. Keď som pieseň dostala, veľmi sa mi páčil jej potenciál, oslovila ma jej melódia a hlavná myšlienka. No jednou z mojich podmienok bolo, že by som rada tú skladbu pretransformovala do podoby, s ktorou som sama stotožnená. Bolo teda super, že mi to ČT povolila a ja som mohla odísť na tri dni do Štokholmu, kde sme pieseň spoločne so Sarou, Christianom, Edenom a Andreasom, čo sú ďalší dvaja, ktorí sa podieľali na tej piesni, prepracovali. Povedala som im svoju predstavu, emóciu, ktorú by som tomu chcela dať, upravili sme trošku text, aby to pasovalo tomu, čo piesňou chcem vypovedať. A tak sme sa na tri dni zavreli do štúdia a spoločne pieseň pretvárali. Sedela som i s človekom, ktorý robil hudbu a bola som pri tom. Videla som zrod tej pesničky, takže cítim, že je moja, aj keď som nebola pri napísaní prvej noty.

Aká bola spolupráca so švédskymi songwritermi?
Spolupráca bola výborná. Pre mňa je vždy pri práci najdôležitejšia komunikácia a otvorenosť pre možné zmeny. Takže som s mojimi songwritermi najprv mala skypový rozhovor, kde som im povedala, čo by som si priala zmeniť alebo upraviť . Niekedy sa do zmien pripletú aj emócie, pretože človek má rád vec, ktorú napísal a myslí si, že to funguje a zrazu príde človek, ktorý povie, že sa niečo ešte dá upraviť. V tomto smere som nemala žiadne problémy. Spolupráca bola veľmi jednoduchá za čo som im veľmi vďačná.

Akým spôsobom plánuješ zúžitkovať to, že sa v jeden večer na Eurovízii ukážeš viac ako 100 miliónom divákov po celej Európe, Austrálii, USA či Číne?
Účasťou sa mi otvára svet, čo si samozrejme uvedomujem. Takže pre mňa to znamená zavrieť sa do štúdia a vytvárať niečo, čo môžem ponúknuť potenciálnym poslucháčom a fanúšikom po Eurovízii.





V eurovíznej brandži to už nie je len o hlase a piesni samotnej. Dôležité sú rôzne promo aktivity ako napríklad Eurovision in Concert v Amsterdame, Eurovision Party v Rige... Vy ste sa však zúčastnila len jednej promo akcie na Malte. Prečo?
Čo sa Českej televízie týka, tak som dostala veľkú podporu a samozrejm, že ma chceli poslať aj do ďalších krajín. Faktom však je, že som už vopred mala naplánované mesačné turné s kapelou po Nemecku - teda ešte predtým, ako ma oslovili s ponukou ísť na Eurovíziu. Bohužiaľ som to už nemohla zrušiť, a to bola tiež jedna z mojich podmienok účasti. Nebola tam žiadna možnosť kompromisu... A čo sa týka promo akcií, tak si myslím, že aj keď sú skvelé, najviac urobí priamy prenos. Takže možno to nie je len o kvalitnom speve, ale o celkovej harmónii na scéne. To znamená, že všetko by malo byť zladené: grafika, emócie, práca s kamerou, šaty, kostým a potom hlavne spev. A keď toto všetko funguje dohromady, tak stačia len tie 3 minúty a ľudia sú schopní zvoliť si svojho víťaza.

Ako teda vyzerala príprava scény a vystúpenia?
Mali sme pár stretnutí, na ktorých sme preberali ako by mal stage vyzerať. Zamýšľali sme sa nad tým, čo by to malo zanechať v divákovi. Pridŕžali sme sa pri tom motívov z videoklipu, farieb, ktoré z obrazovky vysielajú teplo, pretože tá pieseň je pre mňa taká hrejivá. Potom sme komunikovali s ľuďmi, ktorí tvorili grafiku pre stage v Štokholme a teraz už len doťahujeme detaily.

Ako si zatiaľ spokojná so skúškami?
Musím priznať, že som veľmi spokojná. Čo sa týka prvej skúšky, super, samozrejme je ťažké všetko zladiť na prvýkrát, ale máme na všetko ešte pár dní, čo je super. Najdôležitejšie je to, že ten základ funguje, čo je pre mňa veľká úľava. No ešte nekončíme, keďže to chcem zlepšiť a zamerať sa na to, kam to môžeme posunúť ďalej.

Trúfaš si teda na prvú kvalifikáciu Českej republiky do finále?
Asi by som tu nebola, keby som v to neverila. Takže určite verím, že to môžeme zvládnuť a kvalifikovať sa do finále.

Autor je politológ, pôsobí na Univerzite v Uppsale vo Švedsku