„Každý dospelý, a väčšina detí, zažil situáciu, kedy cítil, že to, čo je práve momentálne výhodné, je zároveň nesprávne. A naopak, že zachovať sa podľa svedomia alebo len dobrého vychovania môže byť nebezpečné alebo len krajne nevýhodné. Preto tomuto príbehu môže porozumieť každý,“ povedal o svojom najnovšom filme Učiteľka režisér Jan Hřebejk.
Film, ktorý beznádejne vypredal všetky svoje projekcie na tohtoročnom filmovom festivale v Karlových Varoch, však odhaľuje oveľa viac. Preniká do hlbín ľudskej duše a odhaľuje synapsie (prepojenia) ľudskej manipulácie a korupčného cítenia a prežívania rôznych životných situácií, ktoré vytvárajú akúsi pomyslenú sieť zvierajúcu ľudské bytosti bezohľadu na to o akú dobu ide.
Príbeh je nadčasový a Hřebejkovsky precízne, zrozumiteľne, nevtieravo a umelecky pútavo vykresľuje podstatu ľudského strachu, oportunizmu (prospechárstvo, bezzásadovosť) a ľudskej dôstojnosti spôsobom, ktorý až mrazí. Na pozadí obrazu zdanlivo milej, vľúdnej a empatickej učiteľky odhaľuje šikanózny a prospechársky charakter človeka, ktorý s falošnou vierou, že koná správne (musíme si pomáhať), až brutálne zraňuje citlivé duše detí a manipuluje s ich rodičmi, aby získal osobné výhody, majetkový prospech a dokonca, aby naplnil aj vlastné citové túžby.
Zuzana Mauréry, vo vynikajúcej kreácii hlavnej postavy, však zosobňuje nielen postavu učiteľky, ale akoby personifikovala sociálnu patológiu naprieč režimami. Dej postihuje prelom spoločenských zmien a ukazuje, že doba sa mení, ale ľudský charakter zostáva. Bežný divák sa nechá vtiahnuť do komorného príbehu zo školského prostredia a na jeho pozadí prežíva všetky traumy minulej i tej súčasnej spoločenskej reality – korupciu, klientelizmus, prospechárstvo, rozkrádanie, sebectvo a podobne. Na konci si uvedomí, že nejde ani tak o učiteľku, pretože typ človeka, ktorého predstavuje, je nebezpečný bezohľadu na to, aké má spoločenské postavenie. Skôr naopak – čím vyššie na spoločenskom rebríčku, tým horšie.
Jan Hřebejk v tejto súvislosti upozorňuje, že „ako nebol témou filmu Musíme si pomáhať holocaust alebo nacizmus, tak tu nehráme o komunizme alebo šikane. Naša téma je jednoducho strach, oportunizmus, ľudská dôstojnosť a podobne.“ Aj podľa scenáristu Petra Jarchovského „zápas s učiteľkou, ktorá zneužíva svoje postavenie, odráža ako dobou podmienené, tak i nadčasové dilemy.“
Kto si uchoval asociácie a emócie z Hřebejkovho filmu Musíme si pomáhať, nominovaného na Oscara pre neanglicky hovorený film, má sa na čo tešiť! Učiteľka je totiž ešte o čosi silnejší príbeh – má strhujúci dej a veľmi aktuálnu tému o sile ľudského charakteru. Je inšpirovaný skutočnou udalosťou, ktorá sa síce odohráva na začiatku 80. rokov, ale ide o príbeh, ktorý by sa mohol odohrať kdekoľvek a v akejkoľvek dobe, pretože skorumpovanosť, rovnako ako malosť a vypočítavosť ovládajú a obklopujú náš život bez prestania. „Je to výborne napísané,“ odporúča Zuzana Mauréry a dodáva, že „na scenári a na mojej postave sa mi najviac páčilo, že nebolo jednoznačné, či ide o komédiu alebo drámu.“
Autor pôsobí na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave