Dozvuky z Ázie. Tak definujú svoju výstavu v bratislavskej SODA gallery výtvarníci Boris Sirka a Jakub Hošek. Pod názvom Veggie Eco Buddhist Prince Sharing Asia Love With Half-Blood Prince from the Dark Side of the Moon, ktorý sa dá preložiť zhruba ako: Eko vegetariánsky budhistický princ zdieľajúci lásku k Ázii s polovičným princom z odvrátenej strany Mesiaca, ju môžete vidieť ešte týždeň. A prečo Ázia? Obaja majú totiž za sebou 3-mesačné umelecké programy v Ázii – v Tokiu a Soule.
Symbióza kontrastov
Je už názov recesiou alebo súčasťou tvorivého prístupu k téme? Umelci Boris Sirka a Jakub Hošek spojili meno samostatnej výstavy jedného a facebookový status druhého. Avšak aj v ich individuálnych tvorbách môžeme objaviť pútavé kontrasty a väzby. Z figurálnej akrylovej maľby vcelku mysterióznych motívov Slováka Sirku cítiť bezprostrednú emóciu. Srší z nich impresionistická dôvernosť tvorivo naštrbená suverénnosťou japonského komiksu a hororu.Jeho český spolutvorca Hošek je v individuálnom portfóliu odvážny zase iným spôsobom. V maľbe používa pútavé detaily a esencie, často aj časti ľudského tela, zasadené do zlúčeniny rôznych prostredí a motívov. Nemé výkriky siluet akoby zakliesnené do svojich dejov vťahujú do obrazu. „V jeho námetoch cítiť estetiku posunutú o inšpirácie súčasnou subkultúrou,“ hovorí o Pražanovi Hošekovi jeho kolega.
„Na výstavu som ho oslovil aj kvôli našej vizuálnej konfrontácii a predstaveniu kvalitného českého umelca-maliara, ale aj kultúrneho aktivistu a kurátora, v Bratislave,“ dodáva.
Zatiaľ čo Sirka sa aktuálne venuje podrobným pohľadom na fluorescenčné nerasty (svetielkujúce, pozn. red.), no maľuje bez predlohy alla prima, čo je veľmi uvoľnený a dynamický štýl práce s farbou, Hošek ostáva verný precíznemu vyrezávaniu šablón skalpelom na plátno, ktoré potom vymaľuje.
Esencia smrti
Čo je však z malieb oboch zrejmé už na prvý pohľad, je silná téma. Častým motívom Borisa Sirku, ktorý sa okrem maľby venuje aj animácii, videoartu a experimentálnej hudobnej produkcii, je tematika smrti. „Smrť je v našej spoločnosti tabu. Mám na mysli jej filozofické pozadie, nie to, čo ukazujú médiá. No mojím zámerom nie je šokovať,“ bráni sa samoúčelnej exhibícii, ale aj označeniu svojich diel za expresívne. „Nie som nešťastná duša, ktorá cez arteterapiu vypúšťa vnútorných démonov, aby si uľavila. V skutočnosti som veselá kopa a citlivý pozorovateľ,“ definuje sa.
Nájdení v Ázii
Podmienkou bratislavskej výstavy bola tvorba oboch maliarov po návrate z Ázie. „Dôležitou súčasťou bolo aj inštalovanie diel, s ktorým nám pomohol ambiciózny galerista Tomáš Umrian. Vyhli sme sa ním nudnému ,salónnemu‘ zaveseniu obrazov na steny,“ hovorí.
Reflexia východného sveta tak umelcom priniesla pre ich maľby taký typický kontrast. „Do mojej tvorby toho presiaklo z Japonska pomerne dosť. Vždy ma lákala táto kultúra. Nielen história, ale aj súčasnosť sú diametrálne odlišné od západného vnímania,“ zamýšľa sa Sirka.
Akou optikou umelec zaostril späť na rodnú hrudu? „Len v Tokiu oficiálne žije približne 14 miliónov obyvateľov a majú poriadok v uliciach, všetko funguje presne a načas, či už hromadná doprava alebo služby. Podľa štatistík je tam nízka kriminalita, všade chutne varia a ľudia nie sú takí mrzutí a arogantní, ako sme zvyknutí u nás. Chýba nám viac pokory a úslužnosti, s úsmevom ide všetko ľahšie a to oni vedia,“ uzatvára Boris Sirka.