Hudobníci robia mediálne kompromisy, poslucháči veselo napaľujú pirátske cédečká a hudobný priemysel nám mizne pred očami. Aká je teda slovenská hudobná scéna nového milénia?
"Súčasná slovenská popmusic je asi ako celá naša spoločnosť. Trochu bezradná, trochu za pecou, no navonok pomerne suverénna," myslí si DJ a publicista Daniel Baláž. Podľa riaditeľa Slovenskej národnej skupiny Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (SNS IFPI) Slavomíra Olšovského je naša hudobná scéna otvorenejšia, amatérskejšia, neuveriteľne diverzifikovaná a omnoho viac závislá od dobrej vôle sponzorov z iných odvetví, než by si samotní interpreti pripustili. Väčšina hudobných odborníkov si tiež myslí, že pri porovnaní hudobnej scény s 80. rokmi a začiatkom 90. rokov klesá počet profesionálnych hudobníkov. Hudobný publicista Slavomír Krekovič si navyše myslí, že dnešná slovenská hudba je aj silne skomercializovaná. "Slovensko prakticky nemá alternatívnu scénu s dlhou tradíciou, tak ako napríklad Česká republika." Mnohí však pripúšťajú, že sa situácia zlepšuje predovšetkým v oblasti tzv. menšinových žánrov, ako napríklad džezu, alternatívnej hudby, elektroniky, folku atď. Slavomír Olšovský je presvedčený, že problémy, ktorými žije celý hudobný priemysel, sú už v podstate za nami, revolučný zmätok pominie a situácia sa bude stabilizovať. "Teraz ide o to, aby sme si vytvorili dobré pozície pre úspešný nový začiatok," uzatvára.
Problémy - hudba minulosti?
Napriek istému optimizmu, slovenská hudobná scéna aj naďalej zápasí s rôznymi problémami. Daniel Baláž vidí najväčší problém v tom, že slovenská hudba je málo zábavná, populárna a osobitá. "Ako-tak populárni sú niektorí jej tvorcovia, často však nie vďaka hudbe." Často sa hovorí sa aj o tzv. elánovskom syndróme. "Elán je, bol a vždy bude najlepší. Jožo, ďakujeme, že si. Žijeme len vďaka Elánu," nechávajú odkazy na oficiálnych a neoficiálnych stránkach najväčšej legendy slovenskej popmusic jej fanúšikovia. Zbaví sa vôbec slovenská hudobná scéna tohto syndrómu? "Drvivá väčšina národa vníma Elán ako národný poklad, čo nám závidia až v Česku," odpovedá Baláž. "Oveľa väčšou "pliagou" je podľa mňa fenomén takzvaného melodického rocku," dodáva.
Piráti hudby
Dnešný hudobný priemysel na Slovensku zápasí aj s odchodom hudobných firiem z trhu, čoho príčinu vidia niektorí v ľahkej prístupnosti pirátskych kópií hudobných nosičov. "Hoci to mnohí nebudú počuť radi, myslím si, že technologicky jednoduchá možnosť kopírovania hudby ublížila nielen hudobným vydavateľstvám, ale aj samotnej hudobnej scéne. Ak hudobné firmy zaznamenávajú následkom napaľovania priemerné či podpriemerné obchodné výsledky a odchádzajú z trhu, tak umelci majú následne menej možností pri oslovovaní prípadných záujemcov so svojimi novými projektmi," vyjadruje sa k problému Slavomír Olšovský.
Ani manažment populárnej hudby u nás stále nie je na profesionálnej úrovni. "Ak tu aj je zopár manažérov, impresáriov, promotérov, agentov a iných ľudí, ktorí dávajú našim umelcom prácu, sú odkázaní na nedobudovanú informačnú infraštruktúru, učenie sa metódou pokus - omyl, osobné kontakty, takmer neexistujúcich praktikov autorského práva, daňových poradcov pre túto oblasť atď.," hovorí Olšovský. Vážne je podľa neho aj to, že z hudobnej brandže miznú ľudia, ktorí sa starali o pravidelné koncertovanie umelcov, ich mediálnu prezentáciu, získavanie sponzorov a iné veci, na ktoré interpreti nemajú vždy čas, chuť alebo vzdelanie. "Preživšie firmy potom majú menšiu chuť riskovať s novými objavmi a radšej idú po overených a vyskúšaných cestách," dodáva Olšovský. To potom následne spôsobuje nedostatočnú pestrosť hudobnej scény.
Zlatý stredný prúd
Podľa niektorých kritikov má slovenská hudobná scéna zastúpenie predovšetkým v strednom prúde, nefunguje tu underground, jeho komunita, kluby, festivaly ani kvalitné hudobné časopisy. "Význam stredného prúdu posilňujú aj médiá, ktoré sa infantilnému popu a šoubiznisu venujú omnoho viac ako napríklad v susednom Rakúsku," vyjadruje sa k problému strednoprúdovosti slovenskej hudby Slavomír Krekovič. Napríklad v spomínanom Rakúsku sa na stránky novín dostáva predovšetkým súčasná vážna hudba, džez a náročnejšie žánre. "Aj to odráža vyspelosť spoločnosti," dodáva.
Dôvodov príklonu našej hudby k "mainstreamovosti" je niekoľko. Patrí k nej aj istá konzervatívnosť alebo uzavretosť slovenskej kultúrnej scény. Tá sa však netýka len populárnej hudby, ale všetkých oblastí tvorby. Podľa Slavomíra Krekoviča je potom kvôli "akejsi zotrvačnosti" len málo ľudí otvorených novým smerom. Ďalšou príčinou je veľkosť trhu. Slavomír Olšovský si myslí, že Anglicko a Česká republika má zákonite pestrejšiu scénu kvôli väčšej ponuke a veľkosti trhu. "Škatuľkovanie je príjemnou zábavou kritikov, osobne ho však nepestujem. Muzika je buď dobrá, dobre urobená a dobre nahratá, alebo nie, prípadne ešte o nej vieme povedať, že sa dobre predáva alebo nie. Môžem vás však ubezpečiť o dvoch veciach. Po prvé, ponuka - žánrová pestrosť, interpreti, nahrávky - je u nás podstatne bohatšia ako v minulosti a po druhé, táto ponuka je bezpochyby a, žiaľ, omnoho neviditeľnejšia ako v minulosti," hovorí. Daniel Baláž má však iný názor, pričom Slovákov vystihuje slovíčkom "stačí". "Stačí nám hudba našej mladosti, pričom nezáujem o súčasnú muziku si ospravedlňujeme nedostatkom peňazí," tvrdí. "Napríklad Angličania hudbou žijú. Potrebujú ju. U nás úzky kontakt s novou muzikou nepestujú dokonca ani mnohí ľudia od fachu - ako prezrádzajú nominácie a výsledky niektorých kategórií Aurela. Nech mi nik nehovorí, že je to len veľkosťou trhu. Na Islande žije asi toľko ľudí, čo v Petržalke a aké dáva svetu hudobné mená? Bjork, Sigur Rós, Gus Gus. Je to vec talentu, odvahy, lásky k hudbe, ale aj funkčnej scény ako takej, vrátane médií, ktoré sa neboja podporiť aj čosi iné než štandardné veci. A v prvom rade je to, samozrejme, vec priorít každého umelca. Ten, kto sa nebojí experimentovať a staviť na originalitu, je jasné, že v najbližšom čase nemôže rátať s husto pribúdajúcimi zlatými klobáskami na krku," hovorí Baláž.
A čo budúcnosť?
A ako vidia ľudia z hudobnej brandže budúcnosť? "Aj keď asi nemožno hovoriť o masovej populárnej hudbe, skôr o umeleckom experimente, sú tu veľmi zaujímavé projekty: napríklad elektronické zostavy ako Urbsounds či Poo, ktoré s úspechom účinkujú aj v zahraničí. Predstavujú zárodok životaschopnej hudobnej scény," vykresľuje budúcnosť Slavomír Krekovič. Na otázku, či európska hudobná scéna úplne nezvalcuje našu malú slovenskú, Slavomír Olšovský zasa odpovedal, že európskosť síce prevalcuje národné špecifiká, na druhej strane však európskosť ako taká bude mať mnoho z pohltených národných špecifík. "Otvorený systém príde o svoju jedinečnosť, na druhej strane zvykne obohatiť o pár chutí, vôní a tónov svoje okolie. Trendy v európskom priestore sa budú ešte viac harmonizovať. O budúcnosť našej hudobnej kultúry sa nebojím, má za sebou aj Rakúsko-Uhorsko, aj Československo, demokratické, socialistické i nežné a stále tu sú ľudia, ktorí skladajú, spievajú a hrajú. A ľudia, ktorí týchto prvých radi počúvajú," uzatvára riaditeľ SNS IFPI. K tomu by sa však mala zlepšiť "kúpna sila nášho obyvateľstva", vďaka čomu môžeme stratiť aj komplex menejcennosti voči okolitému svetu a hlboké presvedčenie, že cudzie je vždy lepšie. Následkom čoho si začneme všímať aj domácu hudobnú tvorbu a našich interpretov, následkom čoho sa bude domáca hudba lepšie predávať. To je už však hudba budúcnosti.