Žije vo svete, kde nevie, či naňho nečíha vrah, ktorý ho chce zabiť a stať sa tak slávnym a martýrom. Na zoznam smrti ho dala aj teroristická organizácia al-Kájda. Byť Salmanom Rushdiem nie je ľahké.
Rozsudok smrti
A čím sa vlastne tento britský Kašmírčan pochádzajúci z Indie previnil? V roku 1988 napísal a vydal knihu Satanské verše. Rushdie mal v tom čase na svojom konte knihu Deti polnoci, za ktorú v roku 1981 dostal Bookerovu cenu. Nový román úspešného spisovateľa preto vyvolal pozornosť.
Rushdie príbeh postavil na veršoch, ktoré Mohamed zaradil do Koránu a opísal v nich tri bohyne. Neskôr však verše odstránil s tým, že mu ich nadiktoval Satan. Kniha vyvolala mohutný odpor v moslimských krajinách a v trinástich bola dokonca zakázaná. Šok však prišiel 14. februára 1989. Iránsky duchovný vodca ajatolláh Chomejní vyhlásil proti Rushdiemu fatwu, v ktorej ho odsúdil na smrť.
Boj so zlom
Po celom svete začali moslimovia páliť Rushdieho knihy a zhorelo aj niekoľko kníhkupectiev. Spisovateľ sa však hrozieb nezľakol. „Asi som mal napísať ešte kritickejšiu knihu,“ bola jeho reakcia na to, keď sa dozvedel o rozsudku smrti. Rushdie, ktorý žije v Británii, dostal ochranu od britskej vlády, neprestal však oficiálne vystupovať. A ani písať.
Vydavateľstvo Slovart prinieslo vo svojej edícii MM Rushdieho jedenásty román Dva roky, osem mesiacov a dvadsaťosem nocí. Ak ste dobrý v matematike, zistíte, že tento časový údaj dáva dohromady 1001 nocí. Rushdie pred svetom, kde mu na každom kroku hrozí smrť a ktorý je plný násilia, utiekol do sveta magického realizmu a rozprávkových bytostí. A titul knihy nie je náhodný. Aj Šeherezáda podobne ako Rushdie bola odsúdená na smrť, ak už nebude mať zaujímavý príbeh. Vďaka rozprávkam sa jej trestu smrti podarilo utiecť. Vďaka rozprávkam uniká aj Rushdie. Zatiaľ...
Ľudstvo bez viny
Rushdie je posledných 28 rokov konfrontovaný s násilím a hrozbami. A možno aj preto sa v najnovšom románe utieka k rozprávkovým bytostiam a vybral si tému, ktorej sa spisovatelia venujú už celé storočia – boj dobra so zlom. Jeho kniha však nie je nemilosrdným rozsudkom nad ľudstvom a jeho odsúdením. Aj keď práve Rushdie by na to mal právo.
Namiesto toho nám dáva rozprávku zloženú z obrovského počtu príbehov a ešte väčšieho množstva postáv. Fantastických aj reálnych. Rushdie namiešal fantastický koktejl. Ľudia bojujú a zomierajú, ale odsúdenec na smrť – Rushdie stále na konci tunela vidí svetlo. Malú nádej, že Dobro má na to, aby sa postavilo Zlu a porazilo ho. Ak máte radi rozprávky, neváhajte.