„Keď otec zabil starú mamu, bola v bielej izbe tma. Bola som pri tom. Aj Carl tam bol, ale nevšimli si ho. Bolo to na Vianoce, ráno, a trošku snežilo, ale také naozajstné biele Vianoce z toho veru v ten rok neboli.“
Najlepšie krimi
Román Živica (Premedia) od dánskej spisovateľky Ane Riel získal v roku 2016 cenu za najlepšie severské krimi. Už prvé vety tejto knihy dávajú tušiť, že nejde o klasickú detektívku. V takej sa totiž v prvej vete nedozvieme identitu obete aj vraha.
Poznať hneď v úvode obeť je bežné, zvyšok románu sa potom pátra po vrahovi. Riel nám však hneď v úvode jasne dáva na známosť, že toto nebude klasická detektívka. Napríklad aj preto, že v nej nevystupuje žiadny detektív.
Prečo teda cena za najlepšie krimi, pýtate sa? Porotcovia už možno mali dosť drsných severských detektívov, ktorých trápi alkohol alebo iný problém a aj napriek tomu sa pasujú so zločinom. A možno pre náročnú tému zločinu a trestu, ktorú si Riel vybrala.
Jej Živica by sa dala označiť za psychothriller. Rodina, v ktorej otec zabije prakticky pred očami svojej dcéry jej vlastnú starú mamu, sa trápi kvôli vážnym psychickým problémom. Otec koná nelogicky, bláznivo ako psychopat. Autorka svojím unikátnym štýlom opisuje všetky podnety, ktoré ho vohnali do náručia šialenstva.
Psychoanalýza natvrdo
Rodina žije na ostrove Hlava obklopenom morom. Celý príbeh rozpráva malá Liv alebo prostredníctvom listov jej matka. Čitateľ sleduje nepriaznivý osud, ktorý rodinu prenasleduje i to, ako hlava rodiny postupne prepadá šialenstvu. Podvedome tušíte, že tento príbeh nedopadne dobre. Že všetko smeruje k tragickému vyústeniu.
Riel ponúka čitateľovi zvyknutému na jednoduché detektívne príbehy nevšednú psychoanalýzu. Ponúka pohľad do duše strápeného človeka. Analyzuje to ako psychická choroba zmení človeka, ako ohrozuje aj ľudí naokolo. Sú to ťažké témy, Riel to všetko prináša jednoduchým a ľahko čitateľným jazykom. Nič to však neuberá na kvalite.