Vo videu si pripomeňte jednu z jeho najslávnjších postáv v scéne z filmu Vrchní, prchni!:
Správu o úmrtí obľúbeného herca priniesol denník Blesk. Kvôli chorému srdcu a iným neduhom bol v poslednej dobe herec pripútaný na invalidný vozík, v pamäti divákov však zostáva ako osobnosť s noblesou, gráciou a šarmom.
Začiatky legendy
Abrhám po štúdiách na DAMU strávil tri sezóny na vinohradskej scéne, ale svoje domovské javisko našiel až v pražskom Činohernom klube, kde zažil najslávnejšiu éru. Odišiel odtiaľ až v roku 1992 a po krátkej epizóde v Národním divadle sa stáleho angažmán vzdal.
Pred filmovú kameru vstupoval s generáciou českej novej vlny. Objavil sa v študentskej snímke Věry Chytilovej Strop, vo Formanovom Černém Petrovi, v Jirešovom Křiku alebo v Schormovej dráme Každý den odvahu.
Veľké úlohy mu však dopriali aj tituly ako Transport do ráje a Velká cesta či neskôr Člověk proti zkáze, kde stvárnil Karla Čapka, klasikou sa potom stali obe verzie pôvodne divadelného Penzionu pro svobodné pány. Abrhám tu predviedol osobitý komediálny dar, na ktorom stálo mnoho veselohier.
Hercov prejav sa skvelo prejavil a spojil so štýlom humoru autorského tandemu Smoljak-Svěrák. Do tejto takpovediac klasickej kolekcie spadajú veselohry Marečku, podejte mi pero!, Kulový blesk, Vrchní, prchni! či Jára Cimrman ležící, spící, ďalej muzikál Šakalí léta, ktorý mu vyniesol Českého leva a nominovaný bol aj za snímku Krásku v nesnázích a Odcházení.
Životná láska a odpor ku komunizmu
V posledných rokoch prijímal najmä úlohy po boku svojej manželky Libuši Šafránkovej, od romance Přijde letos Ježíšek? po rozprávku Kouzla králů. Obaja tiež účinkovali v dokumentoch, ktoré nakrúcal ich syn Josef Abrhám mladší, a to vrátane osobných portrétov pre cyklus Neobyčajné životy.
Abrhám si role starostlivo vyberal a mnohé odmietol, počnúc postavou Honzu zo Starcov na chmeli a končiac rozprávkou S čerty nejsou žerty, kde ho nahradil Viktor Preiss. Napriek tomu ich stvoril dve stovky, keď patria aj legendárne televízne úlohy.
Nezabudnuteľný je lekár Arnošt Blažej z Nemocnice na okraji města, poručík Rudolf Macháček z Partie krásného dragouna, Josef Hrabě z Hraběnek, Alexandr Slavík z Návsi, barón z Cirkusu Humberto alebo Paris Nerudný zo seriálu Byl jednou jeden dům.
Zlínsky rodák, ktorý podľa vzoru starého otca chcel byť pôvodne evanjelickým kňazom a nikdy netajil dešpekt ku komunistickej totalite, sa živo zaujímal o veci verejné. Politiku bral vážne, súčasne však opakoval, že srandy nie je nikdy dosť, a razil heslo: „Keď už to nie je sranda, nech je to aspoň pravda".