Nový telefón si mohli naposledy zaobstarať v decembri roku 2011. To znamená, že ešte dnes operujú na 3G sieti, napospol s obstarožnými tlačidlovými modelmi. To, že sa nemôžu pripojiť na sociálne siete a zdieľať alebo sledovať videá na TikToku, je samozrejme tou menšou časťou problémov, s ktorými sa každodenne stretávajú, píše portál iDnes.cz.
Žijú totiž už len sami pre seba, takmer v úplnej izolácii od spoločnosti. Na legislatívnu bariéru by tvrdo narazili napríklad pri pokuse otvoriť si bankový účet. A platiť dnes v Japonsku hotovými peniazmi, to už sa veľmi nenosí. Bez možnosti vykonávať elektronické transakcie sú v podstate postavení mimo bežného života.
Namiesto luxusných kancelárií dnes sídlia v opravených skladiskách, zabývaných rozvŕzganým nábytkom z výpredajov. A aj tu už len nervózne čakajú, kým im vyprší nájomná zmluva. Nikto im ju totiž najskôr neobnoví. Požičovne vozidiel ich automaticky odmietajú, na nové autá už dávno nemajú. Preto po svojom rajóne chodia len pešo. Chôdza ich už celkom zmáha, roky sú na nich poznať.
Navyše sú len neradi konfrontovaní s realitou. S tým, že ľudia teraz pred nimi neprechádzajú na druhý chodník zo strachu, tak ako to bolo predtým. Vyhýbajú sa im skôr z akéhosi podivného súcitu, ktorý svojim zjavným úpadkom vzbudzujú. Kvôli svojej niekdajšej reputácii sa však pomoci od nikoho nedočkajú. Sú skrátka poslednými reliktmi minulosti, na ktorú všetci chcú zabudnúť.
Odchádzajú zo scény. A spolu s nimi sa jakuza v Japonsku stáva históriou.
Na ceste do záhuby
Poslední aktívni členovia japonského organizovaného podsvetia dožívajú. Pritom ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa za príslušníkov alebo ku všetkému ochotných spolupracovníkov tejto organizácie hrdo považovali dve desatiny percenta japonskej populácie, zhruba 184-tisíc ľudí.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.