Jeho umenie už dávno prekročilo hranice Slovenska, Peter Lipa je uznávanou veličinou nielen v Česku, ale takisto je bez najmenších pochýb aj jazzovou osobnosťou európskeho formátu a býva ozdobou jazzových festivalov.
Vyštudoval stavebnú fakultu a žurnalistiku, no láska k hudbe napokon zvíťazila a z Petra Lipu sa rokmi práce, nahrávania a koncertovania stala najvýznamnejšia osobnosť slovenskej jazzovej scény. Jeho hudba vychádza zo spojenia jazzu a blues a ako prvý spevák začal v tomto žánri uplatňovať krásu a zvukomalebnosť slovenského jazyka.
Od amatéra po legendu slovenského jazzu
K aktivitám tohto majiteľa ľahko zemitého hlasu, ktorý sa narodil 30. mája 1943, patrí aj organizovanie a moderovanie preslávených Bratislavských jazzových dní. Spievať začal rodák z Prešova v dvadsiatich rokoch ako amatér v študentských kapelách Struny a Istropolitana.
Jednu z jeho známych piesní si vypočujte vo videu:
Zároveň počúval a hľadal "svoju" hudbu, ktorou sa definitívne ukázal byť spev amerických černochov a ich blues. Spevácke skúsenosti využil v mnohých formáciách (okrem iného Blues Five, Revival Jazz Band, Blues Band Luboša Andršta, Combo Petera Lipu) a často len so sólovým klavírom (Peter Breiner).
V roku 1978 založil vlastnú skupinu Combo a tento projekt ho v rôznych podobách sprevádza do súčasnosti pod názvom Peter Lipa Band. Tiež spolupracuje na mnohých medzinárodných hudobných projektoch, napríklad s formáciami Visegrad Blues Band, EU4 a Traditional club.
Lipa, ktorý sa pohybuje medzi jazzom, funkom, rockom a latinskoamerickými rytmami, vydal viac ako dvadsiatku albumov. Jeho posledný, Dobré meno, vyšiel v roku 2019, v týchto dňoch vychádza jeho novinka NOLA. Názov odkazuje na spojenie New Orleans Louisiana. Lipa časť albumu nahrával v New Orleans s tamojšími hudobníkmi.
"Narodeninový koncert"
Legendu slovenského jazzu budú mať aktuálne ako jeho fanúšikovia, tak aj nadšenci vážnej hudby vidieť v rámci festivalu Viva Musica!, ktorý prebehne v Bratislave. Koncert, ktorý sa uskutoční 28. júla, bude nielen oslavou jeho 80. narodenín, ale aj oslavou hudby samotnej.
„Vďaka festivalu Viva Musica! budem zase stáť na veľkej scéne a za mnou les sláčikových a dychových nástrojov. Takáto príležitosť sa nám, obyčajným smrteľníkom z druhej strany hudobnej zemegule, tak často nenaskytne. A znieť budú všetky moje piesne v nových úpravách. Už teraz mám trému. Nemôžem len počúvať tú krásu, nesmiem pri tom zabudnúť, že musím spievať tak, aby aj všetci muzikanti mali radosť z toho, že sme tam spolu. A to podstatné sú diváci. Sedieť v hľadisku a byť súčasťou toho momentu, keď sa to celé rozozvučí, je zážitok jedinečný. V takýchto chvíľach máme my na scéne šancu povedať vám o živej hudbe o niečo viac, než vie internet a telefón. A my tú šancu využijeme,“ okomentoval svoju plánovanú účasť na koncerte Peter Lipa.
Hudba vtedy a dnes
Nakoľko sa na hudobnej scéne pohybuje od druhej polovice 60. rokov, je jedným z tých, ktorí vedia na základe vlastných skúseností porovnať aj éru pred a po Nežnej revolúcii, ktorá bola jedným z kľúčových momentov nielen pre Slovensko, spoločnosť, ale aj pre slobodu, ktorá sa pretavila a odrazila aj v hudobnej oblasti.
"Hudba je umenie, ktoré potrebuje slobodu a je slobodné. Pokiaľ je v inštrumentálnej podobe, tak bol problém ho napadnúť, ale keď sú tam texty, keď sú piesne, tak to už bolo veľmi jednoduché," spomína známy slovenský "jazzman".
"Človek si vždy našiel nejakú zámienku, prečo to nie je dobré. Fakt, že sme sa stali slobodní, sa prejavil na hudbe tak ako nikdy predtým, mechanizmus šoubiznisu sa uvoľnil, nastala sloboda v tvorbe, čo je najpodstatnejšie, že akýkoľvek mladý človek si vymyslel čokoľvek, začal to produkovať a mohol to zverejňovať."
A ako bude vyzerať hudobná scéna v ďalších rokoch? "Dôležitý faktor je to, že sa skončil biznis s hudbou. Časy, ktoré si ja pamätám, ktoré sa začali niekedy v 40. – 50. rokoch, keď sa jedna nahrávka v jednom štúdiu nahrala, obrazne povedané, za päť korún, naraz obletela celý svet a v miliónových nákladoch sa na celom svete predávala. To už je dávna minulosť. Dnes je všetko zadarmo alebo skoro zadarmo, každý má v telefóne hudbu, na akú si len pomyslí. A dostať sa so svojou hudbou trochu bližšie k poslucháčovi je náročnejšie. To však neznamená, že prestaneme robiť. My muzikanti máme hudbu radi a budeme ju ďalej robiť," doplnil Lipa.
V jednom dávnejšom rozhovore pre portál iDnes priznal, že sa nebráni ani popu. „Mám ambíciu, aby sa niektoré moje skladby mohli hrať v normálnych rádiách, ale zároveň to neviem dosiahnuť. Ide síce o normálne pesničky, ale pretože som bol roky zaradený v jazzovej škatuľke, som pre komerčné rádiá postrachom. Niekedy mám dokonca pocit, ako by som mal infekčnú chorobu – keby ma nasadili, tak sa im pokazí celé rádio,“ priznal v roku 2019.