Akú históriu má Rozprávajúci dotykový rám?
Už dlho si uvedomujem, že sú medzi nami ľudia, ktorí majú problém so zrakom. Sú to deti, mladí ľudia či seniori, a problém so zrakom zasahuje do ich života rozličným spôsobom a v rôznej miere. Je mi jasné, že zrak ako chýbajúci alebo nefunkčný zmysel sa nahradiť nedá, avšak hľadám spôsoby, ako tento nedostatok kompenzovať. Premýšľala som dlho nad tým, ako v rámci možností priblížiť, vysvetliť, sprístupniť, a vlastne slovne opísať ľuďom s takýmto znevýhodnením to, čo my vidiaci považujeme za samozrejmé, že vidíme. Inšpiroval ma k tomu aj brazílsky maliar Sarro, ktorý maľuje obrazy so špeciálne štruktúrovaným povrchom, aby ich nevidiaci mohli ohmatať a vnímali to, čo je namaľované na obraze. Mám tu na Slovensku niekoľko takýchto jeho obrazov a na výstavách som chcela zjednodušiť nevidiacim ich vnímanie tým, že som k nim začala písať vysvetľujúce a opisujúce texty, pričom som využila a spojila dva funkčné zmysly – hmat a sluch. Nevidiaci alebo slabozraký prehmatáva obraz a počúva text, ktorý ho postupne prevedie celým dielom a podrobne mu vysvetlí a opisuje všetko, čo práve hmatá.
Na začiatku bol obraz a k nemu nahovorený text, čo nasledovalo ďalej?
Pokračovala som písaním textov k reliéfom vytlačeným na 3D tlačiarni, ktoré znázorňovali budovy. Zariadenie na sprístupnenie týchto reliéfov s možnosťou počúvania sprievodných textov bolo veľké a ťažké, manipulácia s ním bola komplikovaná a viazaná na jedno miesto. A vtedy sa mi „prisnilo“ jednoduchšie riešenie takéhoto „prehrávača“. Bol by šikovný do ruky, a teda použiteľný kdekoľvek a kedykoľvek. Svoj sen v podobe Rozprávajúceho dotykového rámu som predniesla kolegovi Vladimírovi Marošovi, ktorému sa tento nápad zapáčil, a zrealizoval ho z technickej stránky do tej podoby, ktorú už dnes používame ako samozrejmosť.
Čo patrí k výhodám hovoriaceho rámu a komu slúži?
Išlo mi o to, aby to bolo ľahké zariadenie, ktoré sa dá bez problémov zobrať do ruky. Predstavovala som si, že sa s ním dá kdekoľvek usadiť, hoci aj v kaviarni pri šálke kávy alebo čaju a urobiť si pohodu pri spoznávaní niečoho nového a zaujímavého. Túto pomôcku by som prirovnala k DVD prehrávaču. Máte jeden, ale dévedečiek môžete mať hocikoľko, stačí vždy vložiť to, ktoré práve chcete prehrať. Tak je to aj s rámom, do ktorého sa vkladajú rôzne reliéfne platne. Ovládanie tohto nášho prehrávača je veľmi jednoduché a podľa počuteľných pokynov to zvládne aj ten, kto ovládače nevidí. Vymysleli a zrealizovali sme ho pre nevidiacich a slabozrakých, a na základe konkrétnych skúseností môžem skonštatovať, že im poslúži v každom veku, tak žiakom základných škôl, ako aj dôchodcom. Zaujme však a myslím si, že dokonca poteší aj ďalších návštevníkov múzeí a galérií. Takých, ktorí nemajú problém so zrakom a radi spoznajú detaily zobrazeného objektu, ktoré si bez upozornenia pri bežnom vnímaní vôbec ani neuvedomujú a nevšimnú. Teší ma, že náš Rozprávajúci dotykový rám už slúži bez výnimky všetkým ľuďom, ktorí sa zaujímajú o výtvarné diela, o architektúru či hodnotné zaujímavé archeologické objekty.
Vzniká každý hovoriaci rám rovnako?
Na začiatku je vždy idea a rozhodnutie o tom, čo by sme chceli priblížiť skutočne všetkým a čo sa nedá plnohodnotne vnímať bez zapojenia zraku. Tento výber robí inštitúcia, ktorá chce takýmto spôsobom vyjsť v ústrety ľuďom so zrakovým postihnutím. Poskytne nám potrebné informácie a fotografickú dokumentáciu alebo si fotografie objektu zhotovíme sami. Kolega Vladimír Maroš sa dá do práce, precízne softvérovo spracuje objekt a umožní komunikáciu s 3D tlačiarňou, aby vedela, čo má vytlačiť. Podľa zložitosti spracovaného diela to znamená hodiny a hodiny strávené pri počítači. Výsledkom je aj náhľad spracovaného objektu v počítači, na základe ktorého si môžem k počítaču sadnúť a pracovať na audioopise, ktorý bude viesť ruky nevidiacej osoby po reliéfe.
Kde čerpáte informácie pre audioopisy?
Študujem informácie, ktoré mi poskytne zadávateľ, a súčasne hľadám na internete a v knihách súvislosti zaujímavé pre audioopis. Kým tlačiareň po dlhých hodinách, niekedy až niekoľkých dňoch, dokoná svoju prácu, je na svete reliéf. Vtedy spresním text audioopisu a prispôsobím ho vo všetkých detailoch tomu, ako bude reálne vnímať nevidiaca alebo slabozraká osoba už hotový reliéf hmatom. Po odsúhlasení textu zadávateľom ho podľa možnosti preverím aj s nevidiacou osobou. Text v definitívnej podobe kolega Maroš spracuje na zvukovú stopu a dokončí Rozprávajúci dotykový rám z technickej stránky.
Boli potrebné aj špeciálne registrácie tejto pomôcky?
Áno, všetko sme sprofesionalizovali. Boli to nevyhnutné kroky spojené s ďalším využívaním pomôcky. Teší nás, že pod názvom Hmatová a sluchová elektronická pomôcka informačného, prezentačného a edukačného charakteru najmä pre nevidiace a slabozraké osoby bol Rozprávajúci dotykový rám s reliéfnymi platňami akceptovaný na ochranu úžitkovým vzorom číslo UVZ 9534 Úradu priemyselného vlastníctva SR. Je chránený aj z hľadiska dizajnu zápisom do registra Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo a pod číslom RCD 008716922-0001a bolo k nemu vydané Osvedčenie o zápise do registra dizajnov spoločenstva.
Aké pamiatky sú takouto formou prístupné na Slovensku?
Spracovali sme zrúcaninu hradu Šariš, na ktorom v rámci deviatich zastavení návštevníci spoznávajú pomocou reliéfov, ako vyzerali jednotlivé časti hradu pred niekoľkými storočiami. Pre Kysucké múzeum sme spracovali budovu kaštieľa v Radoli a v hmatateľnej podobe aj vzácne archeologické nálezy. A pre Stredoslovenskú galériu v Banskej Bystrici sme, aj s audioopisom, vytvorili model vily, v ktorej žil Dominik Skutezky, a v reliéfnej podobe aj štyri jeho diela. V Slovenskej národnej galérii sú pomocou nášho rámu sprístupnené dva vzácne exponáty stálej expozície sakrálneho umenia, Madona s anjelmi z Popradu a Extáza sv. Terézie. Dóm sv. Martina a súsošie sv. Martina so žobrákom môžu návštevníci spoznať po vložení reliéfnych platní s budovou a so súsoším do Rozprávajúceho dotykového rámu, dokonca v dvoch jazykoch, v slovenčine a v maďarčine. Audiokomentár dokážem pripraviť vo viacerých jazykoch, tieto mutácie môžeme podľa finančných možností postupne pridávať k dielam, ktoré sme už spracovali.
Sprístupňujete iba architektonické a výtvarné diela?
Máme už malú raritu, keď si nevidiace a slabozraké deti užili baletné predstavenie Luskáčika. S mojím audiokomentárom k predstaveniu a s podporou nášho Rozprávajúceho dotykového rámu deti spoznali základné baletné pózy. Návštevníci koncertov Slovenskej filharmónie sa môžu dozvedieť zaujímavé detaily o budove bratislavskej Reduty. A skutočne všetci, aj tí, ktorí to nevidia, môžu vnímať nádherné architektonické riešenie koncertnej siene a vo vedomí toho, v akom priestore sedia, si vychutnajú koncerty krásnej hudby ešte intenzívnejšie.
Kto na túto formu sprístupnenia pamiatok prispieva a prečo?
Veľmi si vážim každú podporu, ktorú prostredníctvom Rozprávajúceho dotykového rámu sponzori venujú na spríjemnenie života ľudí, ktorých život je iný ako život nás všetkých, ktorí máme funkčné všetky zmysly. Radi umiestnime logo prispievateľa viditeľne na rám aj platňu s reliéfom, aby bolo stále na očiach a vypovedalo o tom, že sú medzi nami aj takí, ktorí radi pomôžu. O to vzácnejšia je podpora súkromných osôb, ktoré poskytnú finančnú podporu a teší ich vedomie, že pomohli. K našim podporovateľom patrí Zurich Insurance Company, Baumit, europoslankyňa Miriam Lexman, Pholy, Carissimi aj konkrétna rodina. Niektoré objekty boli spracované z vlastných zdrojov zadávateľa a s podporou grantov Ministerstva kultúry SR.
Čo chystáte ďalej v tejto oblasti a ako pribúdajú donori?
Pracujeme aj na špeciálnom vyhotovení Rozprávajúceho dotykového rámu pre deti s autizmom. Tieto deti vidia všetko, čo je zobrazené na reliéfe, ale informácie, ktoré sa s ním spájajú, vnímajú inak. Verím, že sa nám podarí zrealizovať aj akési miesto stretávania sa ľudí so zrakovým znevýhodnením v centre Quo vadis v centre Bratislavy. Práve tam by tento náš prehrávač mohol byť k dispozícii s akousi knižnicou reliéfnych platní, ktoré by tu, na jednom mieste a v príjemnom prostredí, priblížili záujemcom aj objekty zo vzdialenejších miest z celého Slovenska. Verím, že nájdem podporu na tento projekt. Pracujeme aj na sprístupnení Primaciálneho paláca a vzácnej tapisérie z fondov Galérie Hlavného mesta SR Bratislavy.
Kde by ste najradšej umiestnili hovoriace rámy?
Rada by som videla takúto pomôcku v ďalších galériách a múzeách. Pomohla by úplne všade podporiť inklúziu ľudí, ktorí by radi spoznávali nové veci, tak ako všetci ostatní, ale bránia im v tom znevýhodnenia, s ktorými musia žiť. Verím, že časom naša permanentná snaha presviedčať firmy o vhodnosti a výhodnosti zviditeľnenia sa na Rozprávajúcom dotykovom ráme prinesie svoje ovocie. Takýmto nosičom reklamy sa môžu firmy prezentovať skutočne humánnym spôsobom a ukázať, že sú ochotné pomáhať všetkým, ku ktorým život sám nebol až taký štedrý.