Medzinárodný vedecký tím našiel s pomocou nákladných metód stopy DNA na kresbe pripisovanej renesančnému géniovi Leonardovi da Vincimu.
Nie je vylúčené, že patria samotnému majstrovi a univerzálnemu učencovi, k identifikácii jeho DNA ale ešte zostáva ďaleká cesta. O doteraz neoficiálnej štúdii informoval časopis Science.
Vedci tvrdia, že našli podobné genetické črty na obraze a na listoch ľudí z okolia rodiny da Vinciovcov. Zodpovedajú jednej príbuzenskej línii ľudí z Toskánska, odkiaľ pochádzal aj Leonardo da Vinci (1452 – 1519).
Štúdia sa zameriava na kresbu červenou kriedou, zobrazujúcu detskú hlavu. Štylisticky je spájaná s Leonardom da Vincim, ale jej autorstvo je medzi historikmi umenia sporné.
Vedci pod vedením Harindera Singha z Inštitútu J. Craiga Ventera v USA pomocou obzvlášť šetrných techník odobrali drobné biologické vzorky z prednej a zadnej strany kresby. Potom analyzovali DNA pomocou moderných sekvenčných metód. Okrem rozmanitej zmesi bakteriálnej, hubovej, rastlinnej a živočíšnej DNA vedci našli tiež ľudský genetický materiál.
Zaujímali sa najmä o fragmenty chromozómu Y, ktorý sa dedí po otcovskej línii. Tieto sekvencie priradili genetickej skupine, ktorá je dnes rozšírená v Stredomorí a tiež v Toskánsku.
Pre porovnanie skupina skúmala historické listy od príbuzného da Vinciho z 15. storočia. Aj tam našli markery chromozómu Y z rovnakej rodičovskej línie.
"Toto je dôležitá počiatočná stopa, ale nie dôkaz," zdôraznili zúčastnení vedci, citovaní v Science. DNA je vysoko fragmentovaná a možno pochádza od niekoľkých osôb, ktoré sa predmetov v priebehu storočí dotýkali.
Aj odborníci opýtaní vedeckým časopisom sa k výskumu vyjadrili zdržanlivo. Výsledky sú síce podľa nich vedecky pôsobivé, ale neumožňujú definitívne priradenie k samotnému da Vincimu.
Chýba totiž bezpečný genetický referenčný bod. Da Vinciho hrob v Amboise vo Francúzsku bol v 19. storočí niekoľkokrát narušený a slávny umelec a vynálezca nemal žiadnych priamych potomkov.
Medzinárodný projekt teraz sleduje niekoľko smerov výskumu. Súbežne so skúmaním umeleckých diel vedci plánujú analyzovať DNA žijúcich mužských potomkov učencovej otcovskej línie. V kostole v toskánskom Vinci boli nájdené kosti, ktoré mohli pochádzať od blízkych príbuzných.
Samotný výskumný tím zdôrazňuje limity svojich metód. Povrchová DNA na umeleckých dielach je totiž extrémne náchylná ku kontaminácii pri manipulácii a skladovaní, k vyhláseniam týkajúcim sa genetických stôp je teda potrebné pristupovať s veľkou opatrnosťou, píše agentúra DPA.
Vedci napriek tomu vo svojom počínaní vidia veľký potenciál. Biologické stopy by v budúcnosti mohli doplniť odborné znalosti v oblasti dejín umenia - napríklad pri overovaní pravosti sporných diel alebo pri ochrane kultúrneho dedičstva. K jednoznačnému rozlúšteniu genetickej "šifry majstra Leonarda" ale ešte majú ďaleko.