Mocro mafia využíva prístav v Rotterdame ako jednu zo vstupných brán kokaínu do Európy. Na snímke raper Baby Gang, ktorý je známym podporovateľom Mocro mafie. FOTO: Dreamstime, Facebook/Baby Gang, koláž HN

Ovládajú kokaínový biznis v západnej Európe, neštítia sa ani násilia. Také sú hrozivé gangy s koreňmi v Maroku

Pôvod Mocro mafie siaha k pašovaniu hašišu z Maroka do Holandska v 90. rokoch.
Migrácia a kokaínový biznis z nej spravili jeden z najvýraznejších kriminálnych živlov v západnej Európe.
Jej násilie zasiahlo novinárov, právnikov, svedkov aj politikov.
Z ulíc sa tento pojem presunul aj do popkultúry, ktorá mu buduje imidž.

Amsterdam v lete 2021 videl scénu, ktorá otriasla krajinou zvyknutou vnímať samu seba ako bezpečnú, otvorenú a dobre spravovanú.

Investigatívny reportér Peter R. de Vries vyšiel zo štúdia televíznej relácie, prešiel pár krokov po ulici a stal sa terčom streľby.

O deväť dní neskôr zomrel. Mal 64 rokov, desaťročia sa venoval podsvetiu a v čase útoku pôsobil ako dôverník kľúčového svedka v procese proti Ridouanovi Taghimu, najznámejšej tvári holandského drogového podsvetia.

Holandský súd neskôr podľa Reuters odsúdil troch mužov za jeho vraždu na tresty do 28 rokov väzenia, no nepreukázal, kto si vraždu objednal.

Vypovedal proti Cosa Nostre. Ohavný čin, ktorý nasledoval, započal pád mafie v Taliansku

De Vriesova smrť sa stala symbolom novej reality. Organizovaný zločin už nezostal v tieni skladov, prístavov a šifrovaných telefónov. Začal útočiť na ľudí, ktorí predstavovali štát, justíciu, médiá alebo spoluprácu s políciou.

Za týmto posunom stojí fenomén, ktorý sa nazýva Mocro mafia.

Nie je to jedna organizácia s jedným bossom. Nepripomína taliansku Cosa Nostru ani slovenskú mafiu.

Označuje voľný ekosystém gangov a sietí, ktoré pochádzajú najmä z marocko-holandského prostredia, vyrástli na migrácii a dnes fungujú naprieč západnou Európou.

Začalo sa to hašišom

Príbeh Mocro mafie sa začal v 90. rokoch minulého storočia.

Slovo Mocro je slangové označenie ľudí marockého pôvodu v Holandsku, ktorí sa v tom čase sústreďovali na pašovanie hašišu z Maroka cez Španielsko do Holandska.

Holandská polícia vo svojej strategickej analýze opisuje Maroko ako hlavný zdroj kanabisovej živice a Holandsko ako dôležitý uzol transnacionálnej drogovej kriminality. Tieto staré kanabisové trasy vytvorili kontakty, dôveru, sklady, kuriérov aj prvé veľké peniaze.

Amsterdam mal v tom čase ideálnu pozíciu. Bol centrom coffee shopovej kultúry, miestom so zavedeným drogovým trhom a zároveň krajinou s výbornou infraštruktúrou. To, čo bolo pre legálnu ekonomiku výhodou, sa stalo výhodou aj pre podsvetie.

Postupom času sa európsky trh začal viac otvárať kokaínu z Latinskej Ameriky, čo pašerákom prirodzene vytvorilo priestor na výnosnejší biznis. Namiesto blokov hašišu začali prichádzať tehly kokaínu.