Angela Merkelová si vyslúžila celosvetový rešpekt a uznanie nielen tým, že s pokojom prekonala niekoľko kríz, či už finančnú, dlhovú alebo koronakrízu. Tou najvýbušnejšou bola utečenecká, ktorá prišla v jej treťom volebnom období v roku 2015, uvádza portál iDnes.cz.
Vtedy urobila ako kancelárka svoje prvé a doteraz jediné emocionálne rozhodnutie. Pri pohľade do očí malého sýrskeho dievčatka sa rozhodla otvoriť utečencom nemecké hranice, bez toho, aby sa obťažovala konzultovať tento zásadný krok so svojimi európskymi partnermi.
"Zvládneme to," odkázala vtedy Nemcom. Pre niektorých tak zostala "posledným skutočným lídrom slobodného sveta," od iných (najmä populistov z krajín východnej Európy, ale aj zo samotného Nemecka) sa naopak dočkala tvrdej kritiky.
"Najhoršie rozhodnutie, aké kedy európsky líder v moderných dejinách urobil. Ako politička je vybavená," prorokoval vtedy britský politik a zástanca Brexitu Nigel Farage. A tak ako už mnohokrát, aj tentoraz sa mýlil.
Obrana vecí ľudských
Merkelová a spolu s ňou celé Nemecko sa v očiach sveta stalo skutočnou ukážkou kresťanstva, kým v uliciach nemeckých miest niektorí občania skandovali Merkel muss weg (Merkelová musí odísť).
O azyl v krajine požiadali medzi rokmi 2015 a 2019 takmer dva milióny ľudí. S odstupom času sa aj napriek problémom dá povedať, že integrácia väčšiny z nich bola úspešná. Viac ako 10-tisíc imigrantov študuje na nemeckých vysokých školách, polovica zo všetkých novo prichádzajúcich pracuje a platí dane.
Viac ako 80 percent maloletých utečencov cíti silnú príslušnosť k nemeckému národu a rado trávi čas s nemeckými spolužiakmi. Kriminalita v Nemecku od roku 2016 vytrvalo klesá. Ľudský, ale napriek tomu riskantný postoj Mutti Merkel zafungoval.
Keď v júli tohto roku opúšťala vedenie svojej strany, osemdesiatmiliónový národ odmenil nielen jej skalopevnú obranu humanity šesťminútovým potleskom - na uliciach, námestiach aj na balkónoch po celej krajine.
Pastorova dcéra a kvantová chemička
Narodila sa 17. júla 1954 v Hamburgu v Západnom Nemecku ako Angela Dorothea Kasnerová do rodiny s poľsko-židovskými koreňmi. Jej otec, rodený Berlínčan a luteránsky pastor, dostal farnosť v Brandenbursku, keď mala Angela iba tri mesiace, a tak sa celá rodina sťahovala v opačnom smere než zvyšok migrantov tých dní: do Východného Nemecka do mestečka Templin.
Tam sa Angele narodili dvaja súrodenci, Marcus a Irene. Práve vplyv otca, pastora Horsta Kasnera, pravdepodobne spôsobil, že neoddeliteľnou súčasťou jej osobnosti je pevný morálny kompas.
V miestnom kostole pristihla o štyri roky neskôr svoju matku, ako oplakáva stavbu Berlínskeho múru. V škole vynikala v ruštine a matematike, po maturite v roku 1973 sa rozhodla v Lipsku na Univerzite Karla Marxa študovať fyziku, jediný predmet, ktorý ju v škole naozaj zaujímal.
V roku 1977 sa vydala za spolužiaka Ulricha Merkela a pred koncom štúdia sa uchádzala o miesto asistujúcej profesorky. Odmietla však podmienku spoluprácu s východonemeckou tajnou službou známou ako Stasi.
Nastúpila v Berlíne na Akadémiu vied do Centrálneho inštitútu pre fyzikálnu chémiu, kde v roku 1986 dokončila doktorát z kvantovej chémie. V tej dobe, už štyri roky rozvedená, stretla svojho budúceho druhého manžela, kvantového chemika a profesora Joachima Sauera.
Ten jej napokon začiatkom osemdesiatych rokov dohodol polročnú stáž na pražskom Ústave organickej chémie a biochémie. Tu sa Angela Merkelová spriatelila so svojím školiteľom Zdeňkom Havlasom aj bývalým šéfom Akadémie vied Rudolfom Zahradníkom a ich priateľstvo trvá dodnes.
Okrem toho sa v Česku naučila, vďaka znalosti ruštiny, obstojne česky a aj variť knedle. Medzi jej ďalšie obľúbené jedlá patrí klobása s kapustou, zemiakový alebo slivkový koláč.
Dievčatko v kristuskách
Potom v roku 1989 padol Berlínsky múr a každý, kto mohol, sa na miesto, kde sa začínala písať nová kapitola európskej histórie, bežal pozrieť. Angela Merkelová trávila ten večer, ako každý štvrtok, v saune.
Netrvalo však dlho a vstúpila do Kresťansko-demokratickej únie (CDU) s cieľom podieľať sa na transformácii krajiny plnej frustrácie a syndrómu vyhorenia. Mala 35 rokov a v tradičnej patriarchálnej strane dosť vyčnievala z davu.
"Vyzerala ako typická východonemecká vedkyňa, ktorá sa vôbec nezaujíma o svoj vzhľad. Nosila účes „podľa hrnca“, neforemné sukne a k nim kristusky," spomína Lother de Maizière, posledný premiér Východného Nemecka.
Práve ten odporučil Merkelovú Helmutovi Kohlovi, keď zostavoval prvý kabinet znovuspojeného Nemecka. Ten ju potom, čo bola zvolená do Spolkového snemu, menoval ministerkou pre ženy a mládež. Bola najmladšou v kabinete.
Aj keď na to nevyzerala, už vtedy mierila na vrchol. Čoskoro sa stala Kohlovou chránenkyňou a obľúbenkyňou, ktorú dôverne prezýval „dievčatko“. V roku 1994 ju potom povýšil na ministerku životného prostredia, ochranu prírody a bezpečnosti reaktorov.
Nie som žiadna modelka
Svoj osobitý štýl obliekania postupom času Angela Merkelová vyšperkovala k dokonalosti - sebe vlastnej. Okolo roku 2015 sa jej poznávacím znamením stali nohavicové kostýmy s blejzrom v pastelových farbách. Módou však nikdy nemienila strácať veľa času.
"Som zamestnankyňa vlády, nie modelka," odpovedala na novinársku otázku, prečo na sebe má už po niekoľkýkrát tie isté šaty. Čomu naopak vždy vášnivo fandila, je futbal. Zápasy nemeckého národného tímu navštevuje pravidelne.
Jej najobľúbenejším filmom je Legenda o Paulovi a Paule, východonemecká snímka z roku 1973. S manželom chodí rada do opery a na túry. Potom, čo ju v roku 1995 napadol pes, z nich má hrôzu.
Keď si na ich spoločnú tlačovú konferenciu priviedol Vladimir Putin svojho labradora, vyhlásila: "Chápem, prečo to musel urobiť. Dokázať, že je muž... Bojí sa svojich vlastných slabostí." Po rokoch vyhýbavých odpovedí v roku 2021 konečne vyslovila nahlas, že sa považuje za feministku.
Čo bude ďalej?
V roku 1999 „dievčatko“ vyrazilo dych všetkým, nielen Helmutovi Kohlovi, na ktorého po prehratých voľbách padol škandál okolo ilegálneho financovania strany. Ako generálna tajomníčka CDU sa od neho nielen hlasno dištancovala, ale ho aj otvorene vyzvala k rezignácii.
A táto dychberúca politická "otcovražda" ju vystrelila ku hviezdam. V roku 2000 bola ako prvá žena a prvá nekatolíčka zvolená za predsedníčku CDU a o päť rokov neskôr prvou nemeckou kancelárkou.
Najmocnejšia žena Európy odchádza a zostáva po nej najsilnejšia európska ekonomika, ale aj obavy z toho, čo bude ďalej. Odchádza do toho istého bytu, ktorý jej bol domovom predtým, než sa stala "kráľovnou Európy".
Vždy vecná, neokázalá, autentická a ľudská.