Ocenenie v Cannes, cena Donatellov David a predovšetkým zlatá soška Oscar. Film, ktorý bol 20 rokov ukrytý v trezore a napriek tomu ostáva najúspešnejším filmom v dejinách slovenskej kinematografie.
Obchod na korze, od režisérskej dvojice Ján Kadár a Elmar Klos vznikol na motívy novely Ladislava Grosmana. Ide o komorný príbeh jednoduchého stolára, ktorému jeho švagor, miestny veliteľ Hlinkovej gardy, prihrá skrachovanú židovskú galantériu, aby mu nenarúšal kádrový profil.
Jednoduchý stolár Tóno Brtko sa zrazu ocitá medzi dvoma svetmi – čistým, nedotknuteľným svetom starej nahluchlej Židovky a svetom reality, symbolizovanej nezmyselnou drevenou Babylonskou vežou na námestí, oslavujúcou vládnuci režim.
Jediný Oscar v histórii Slovenska
Snímka z roku 1965 (doteraz) ako jediná vyniesla slovenskému tvorcovi najcennejšie filmové ocenenie – zlatú sošku Oscar v kategórii Najlepší cudzojazyčný film. Hlavné úlohy v snímke hrali – slovenská legenda Jozef Kroner a poľská herečka Ida Kamińská.
Na filmovom festivale v Cannes si v roku 1965 odniesli obaja zvláštne čestné uznanie. Snímka sa premietala v digitálne reštaurovanej verzii. O digitalizáciu obrazu sa postaral Národní filmový archiv a o vyčistenie zvuku Slovenský filmový ústav.
Digitalizácia trvala niekoľko mesiacov, čistiť sa muselo takmer tri a pol kilometra filmového pásu a osobne ho prišla uviesť Zuzana Kronerová, aj so soškou Oscara.
„Riaditeľ Slovenského filmového ústavu (SFU), Peter Dubecký, požiadal českú stranu, aby nám bol tento film zapožičaný a aby sa mohol premietať na Slovensku. Bohužiaľ, tento geniálny film je na Slovensku aktuálnejší dnes viac, ako kedykoľvek predtým. Budem šťastná keď čo najviac mladých ľudí uvidí tento film, aby sa správne rozhodovali vo voľbách. Myslím, že všetci si uvedomovali, že tento film potrebný. Žiaľ nevzniká viac filmov o našej histórii, aby sme sa z nej poučili,“ hovorí Zuzana Krónerová.
Odkaz pre mladých, ktorí idú voliť
Film istý čas ani nebol vysielaný. Ako sama hovorí, v šesťdesiatich rokoch zavial svieži vietor, ale sedemdesiate už pritvrdili. „Nečudujem sa, že film zostal v trezore, pretože tí, ktorí sa spolupodieľali na vraždách a odvlečení našich spoluobčanov židovského pôvodu, tí potom mali vysoké stranícke funkcie, takže žiadne prekvapenie.“
Tragikomické podobenstvo hovorí o nemožnosti kompromisu so zlom, o slabosti, strachu, nevedomosti a hlúposti ako živnej pôde pre hlásateľov násilia. Ako sa extrémizmus dostáva k jednoduchým ľuďom, ktorí pritom sa len snažia ísť s davom.
„Nie som politička, ani nechcem byť, ale snažím sa byť občiansky aktívna a myslím že my občania by sme sa nemali báť kritizovať a kontrolovať politikov. To môžeme urobiť najlepšie vo voľbách. Keď je nutné sa k niečomu vyjadriť - aj kriticky - tak netreba váhať. Netreba sa báť,“ dodáva na záver známa herečka.