Súčasný český prezident a niekdajší premiér Miloš Zeman v rozhovore pre magazínu Piatok LN z 15. decembra 2000 hovoril o objímaní stromov, zlozvykoch a o tom, koho má naozaj rád. Ukážku z rozhovoru prinášajú Lidovky.
Po neúspešnej kandidatúre na prezidenta v roku 2003 sa naozaj na desať rokov stiahol do ústrania. Do najvyššej politiky sa vyšvihol roku 2013, kedy v prezidentskej voľbe zvíťazil nad Karlom Schwarzenbergom.
- Kedy ste naposledy objímal stromy? Je to už celonárodný bonmot, takže sa zdá lacné túto vašu vášeň zmieňovať. Ale neviem si skrátka predstaviť, ako ochranka čaká, až sa premiér dostatočne "poláska" so stromom...
Ochranka za mnou skutočne stále chodí v odstupe. Už som si na to zvykol. Sú to nešťastníci. Keď idem na bežkách, majú na nohách bežky. Keď idem na bicykli, majú kolesá.
A keď si vyjdem na gumovom nafukovacom člne na rybník, ktorý mám hneď za chalupou, aj ochranka si vezme čln a v nejakej vzdialenosti vesluje okolo mňa. Ale zvyk objímať stromy som v poslednej dobe trošku potlačil, pretože sa pred ochrankou hanbím.
Ono je to veľmi intímny zvyk - nie slovanský, ale keltský. Je to zvyk druidov. Druidi sú uctievači stromov. Práve včera som si čítal knihu o kúzelníctve.
S potešením som v nej zistil, že sa potvrdila moja hypotéza o tom, že skutočne ide o keltský zvyk. Niektorí moji priatelia, ktorí sú nie keltológovia, ale keltomani tvrdia, že Kelti stromy uctievali, ale neobjímali.
- Nechceli by ste skončiť s niektorým zo svojich zlozvykov?
Hm ... áno. Až odídem na tú chalupu, prejdem od cigariet k fajke. Viete, na fajku nie je pri bežnej prevádzke čas. Fajka, to je obrad. Čistenie, napĺňanie a podobne. Cigareta vyhorí, aj keď sa jej nevenujete, zatiaľ čo fajka vyžaduje vašu prítulnosť.
Musíte stále ťahať, inak vám vyhasne. Áno, fajčenie cigariet bude jeden z mojich zlozvykov, ktorý po mojom odchode zanechám.
- A čo alkohol?
Ja som síce vydávaný za notorického alkoholika, ale na rozdiel od mnohých politikov ma nikto nevidel opitého. Jediná situácia, kedy som bol - eufemisticky povedané - trochu veselý, nastala na mojej svadbe v roku 1993. A tam je to snáď ospravedlniteľné.
- Koho máte naozaj rád?
Viete, ja by som na záver zopakoval Leszka Kolakowského, ktorý mal v Poznani v roku 1956 prednášku o tom, čo je to socializmus. Na začiatku povedal: "Socializmus, to nie sú koncentračné tábory. Socializmus, to nie je cenzúra. Socializmus, to nie sú vraždy alebo väznenia politických odporcov."
A takto pokračoval dve hodiny. A nakoniec povedal: "Teraz vám poviem, čo je to socializmus. Socializmus je, priatelia, dobrá vec." Takže ja by som najskôr povedal, čo priateľstvo nie je a koho nemám rád. Nemám rád prezliekanie kabátov.
Nemám rád ľudí, ktorí prešli piatimi politickými stranami, z ktorých v jednej v roku 1990 dokonca kandidovali na predsedu. Nemám rád ľudí, ktorých zaujímajú len funkcie.
A teraz by som povedal: Mám rád ľudí, ktorí - keď sa v nejakej fáze za sebou obzrú - vidia, že pre tých druhých tam niečo zostalo. Je úplne jedno, či je to postavený dom, zoraná roľa, zasadené stromy, splodené dieťa či čokoľvek ďalšie.
Týchto ľudí mám naozaj rád. Máte rád sám seba? Miluj blížneho svojho ako seba samého. To je základná kresťanská devíza. A táto devíza implicitne hovorí, že nemôžete milovať svojho blížneho, bez toho aby ste súčasne nemilovali sami seba. Chyba vzniká z asymetrie. Chyba vzniká z toho, že seba milujete viac ako tých ostatných.
- Takže, ako je to s vami?
Niekedy by som povedal, že - vzhľadom na to, ako sa ničím - sa príliš nemilujem. Ale na druhej strane moja túžba si oddýchnuť, je svedectvom istého - v tomto prípade by som povedal zdravého - egoizmu.