Robin Cook napísal knihy Kóma, Šok či Infekcia. Celkovo ich má za sebou 35 a chce písať ďalej. Počas veľtrhu Svet knihy navštívil Prahu. Prečítajte si rozhovor, ktorý priniesol server iDnes.cz.
- V knihách často upozorníte na problémy, s ktorými sa neskôr medicína potýka. Ako to viete?
Nie je pre mňa ťažké odhadnúť, čo sa bude v medicíne o pár rokov riešiť, pretože to vždy má ekonomické dôvody. Z medicíny sa stal biznis, vzďaľuje sa svojim koreňom. Keď som si to prvýkrát všimol a médiá to ešte ignorovali, chcel som to ľuďom ukázať pravdivo.
- Ako na to reagujú farmaceutické koncerny?
Nechávajú ma tak, pretože veľmi dobre vedia, že všetko, čo píšem, je pravda. Navyše by mi tak mohli dať nový námet na knihu, a to asi nechcú. Sami tušia, že nebudú môcť cenami vydierať pacientov a lekárov donekonečna, takže prečo ešte provokovať.
- Tém máte veľa: génová modifikácia, civilizačné choroby, zdieľanie citlivých dát na internete. Ale ako nájdete zápletku?
To je zákerná otázka. Nedokážem vysvetliť, ako a odkiaľ ku mne príbeh príde. Asi je to talent - ako v speve. Žiadny spevák si nedokáže predstaviť, že pre niekoho môže byť náročné zaspievať pár tónov. Veď stačí otvoriť ústa.
Ja to tak mám s písaním. Stále sa čudujem, prečo ostatní lekári tiež nezačnú písať, keď je to také jednoduché. Záhada.
- Má zamestnaný lekár čas písať?
Samozrejme, že nie. Je to časovo náročná práca. Ja som mal šťastie, že ma vtedy povolali do vojenskej služby, čo znamená, že zrazu máte veľa času, pretože stále len čakáte. Ja som ničnerobenie nikdy nepoznal, zažíval som to prvýkrát. Tak som si splnil sen a napísal knihu.
- Písali ste v nej, ako sa začínajúci lekár vyrovnáva so smrťou pacientov a upadá tak do istej apatie.
Áno, a bola to fikcia, len všetko, čo som v nej opísal, sa skutočne stalo. Myslel som, že je tá kniha bezchybná, lenže ju nikto nekupoval. To asi nebolo jednoduché. Nič pre moje ego, ale nebyť prvého neúspechu, nikdy by som nezačal skúmať jeho príčiny a nenašiel tak recept pre svoje ďalšie romány.
- A ten recept znie?
Nebyť nudný. Začal som čítať všetky vtedajšie bestsellery podľa denníka New York Times a skúmal dôvod, prečo ich chcem čítať ďalej. Prečo som zvedavý. Išiel som na to vedecky, robil analýzu ako v škole.
Teraz o tom píše veľa akademických prác, ľudia sa živia skúmaním kníh. Ale ja som musel vynájsť vlastný spôsob, ako písať pútavo. Živí ma to dodnes.
- Inšpirujete sa osudmi pacientov?
Vzdialene. Sprvu som si musel dávať pozor, aby som nebol veľmi konkrétny. Teraz to robím automaticky. Ale tiež si vymýšľam. V poslednej knihe, ktorá ešte nevyšla v češtine, píšem, ako sa banálna operácia pruhu premení na operáciu srdca. To sa mi nikdy nestalo.
- Nehneváte tým kolegov?
Skôr vo svojich začiatkoch. Harvardský systém je súťaživé prostredie, v ktorom si každý myslí, že je najlepší na svete a vie všetko najlepšie.
- Čo podľa vás bolí svet kníh?
Ľudia nečítajú, to ma trápi. Sme zvyknutí všetko dostávať v malých krátkych dávkach. Rýchlo, skratkovito. Strácame pozornosť, ktorú kniha vyžaduje. Dúfam, že sa to zmení, ale veľmi tomu neverím.