V rozhovore pre magazín LN Pátek hovorí o svojej novej knihe spomienok, listoch Václava Havla, meditovaní v Ázii a o živote ako stavaní dielikov puzzle.
O svojom vzťahu s Václavom Havlom ste dlhú dobu nechceli hovoriť. Čo vás prinútilo napísať knihu, kde mu venujete desiatky strán?
Neustále sa ma nejaké vydavateľstvo snažilo prinútiť, aby som niečo spísala. Zaujímal ich samozrejme povrchne iba Havel. Bulvárny záujem o senzácie. Neznášam ich. Ako keby som ja bola iba Havel. Nikoho som nezaujímala ako celok.
Takže sa mi do toho vôbec nechcelo. Lenže potom o mne rôzni ľudia začali písať rôzne nezmysly. Týkalo sa to aj profesora Keana (John Keane: Václav Havel – politická tragédia v šiestich dejstvách).
Bol to solídny profesor britského strihu, bohemista, ktorému som verila, že to, čo mu poviem, spíše hejakým jemným britským štýlom.
Lenže keď som si to prečítala, bola som zdesená. No na základe tejto knihy potom niekto publikoval príšerný pamflet Ženy Václava Havla.
Samozrejme sa toho chopil aj bulvár. Pre mňa bol nepochopiteľným aj film Jana Nováka Občan Václav Havel ide na dovolenku (2005).
Týkalo sa to našej veľkej prázdninovej cesty po republike, ktorú sme s Václavom podnikli v roku 1985 a o ktorej sa v mojej knihe veľa píše, a to vrátane našich denníkov, ktoré sme spolu napísali.
Jan Novák ma nikdy nekontaktoval. Akoby som tam vôbec nebola! Kristepane, čo je toto za cenzúru?! Nehnevám sa ale čudujem sa.
V roku 1975 ste porušili svoje predsavzatie nevydávať sa a zobrali ste si Jana Vodňanského. Prečo?
Vtedy som sa už chcela vydávať. A tiež som chcela, aby sa moje dieťa narodilo do rodiny.
S Janom to bolo veselé, hravé ale aj hĺbavé. Bavila ma celá tá grupa okolo neho. Vodňanský bol môj jediný legálny manžel. Keď chceli na obálku knihy dať moju fotku s Havlom, povedala som nie.
Mojim manželom bol Vodňanský – a ja si manželský zväzok veľmi ctím. Dodnes sa máme radi, hovorí mi Luisinka a ja jemu Ušín. I keď na začiatku to nebolo jednoduché, on nemal vôbec vzťah k deťom.
Keď bol Tomáško malý, povedal mi: „Od šiestej do siedmej, Luisinka." To akože sa bude starať iba hodinu denne. Potom sa to ale preklopilo a po rozvode mal s Tomášom krásny vzťah.
Syn mal vtedy iba štyri roky. Jan mal u nás normálne svoje veci, nemali sme žiadnu striedavú starostlivosť, ako je to dnes. Staral sa o syna u nás doma.
Nakoniec sa tam začali stretávať aj s Václavom (Havlom) a všetko to nejako fungovalo. On je ten Jan niečím taký nevinný.
A podobnú nevinnosť mal v sebe aj Václav. Také to detské videnie sveta spojené so zvedavosťou. Zvedavosť je jeden z faktorov osvietenia.
Dokonca sa stávalo, že vo vašom byte na Záhradnom Meste prespal zároveň Václav Havel aj Jan Vodňanský. To bolo naozaj všetko také idylické a bezkonfliktné?
Najakú dobu to tak naozaj bolo. Jan podpísal Chartu, čím sme sa zaradili medzi disidentov. Režim nás tlačil do jedného klbka, kde spolu všetci držali.
Paradoxne sa komunistom podarilo prebudiť v nás to najlepšie. Aj keď je to skoro neuveriteľné, Jan a Václav voči sebe naozaj neprejavovali žiadnu nevraživosť. Samozrejme, že to nebolo zadarmo, muselo sa na tom pracovať.
Platila tá tolerancia k paralelným vzťahom aj pre vás a Václava Havla? Okolo neho predsa stále krúžili nejaké ženy...
Je pravda, že on pôsobil na množstvo žien ako mucholapka, zvádzal ich veľmi rád. Ale je zaujímavé, že aj keď som inak dosť žiarlivá, celkom skoro som prišla na to, že ma nejaké jeho príhody nevyviedli z vlastnej istoty. A nevyviedli ani Olgu. Mám pocit, že som s ňou karmicky prepojená.
Nežiarlila na vás?
Neviem, možno aj áno. Olga bola veľmi zvláštna. Ale neviem, či nejakú ženu nechala tak pravidelne dochádzať na Hrádeček. Možno Andulku (Kohoutovú, bývalú manželku Pavla Kohouta, ktorá bola milenkou Václava Havla pred Jitkou Vodňanskou).