Carlos Kaiser, známy ako Najlepší futbalista, ktorý nikdy nehral futbal, prichádza na svetové plátna vo forme dokumentu. Slávu si vyslúžil tým, že takmer celý svet presvedčil o svojom futbalovom talente a porovnávali ho s najslávnejšími "kolegami", v skutočnosti však neodohral ani jediný zápas.
"Kaiser bol jednou z najikonckejších osobností futbalu. Mal len jeden problém. Tým bola lopta," uvádza sa v traileri nového dokumentu Kaiser: Najlepší futbalista, ktorý nikdy nehral futbal.
Upútavku na očakávaný film si pozrite vo videu:
Eri Johnson (Eriovaldo Johnson Araujo Oliveira), jeden z najslávnejších brazílskych hercov na ich prvé stretnutie nikdy nezabudne: "Prvýkrát, keď som videl Kaisera som si povedal, že tento chlap musí patriť k najlepším futbalistom na svete.“
Kaiser študoval spôsoby, osobnosť a oblečenie každého futbalistu, s ktorým sa stretol. Následne vytvoril dohromady komplexného falošného futbalistu, píše The Guardian.
Kaiser pritom žil život na okraji spoločnosti. Pracoval ako gigolo, plánovač osláv aj gangster. Najčastejšie bol ale slávnym futbalistom. Renato Gaúcho, jeden z najlepších brazílskych hráčov svojej generácie, nazýva Kaisera "najväčším futbalistom, ktorý nikdy nehral futbal".
Kaiser mal pritom kariéru, ktorá trvala viac ako dve desaťročia. Spájal ju so štyrmi najväčšími klubmi v Riu - Flamengo, Fluminense, Botafogo a Vasco da Gama. Okrem toho s Bangu, América a niekoľkými zahraničnými tímami. Toto obdobie bolo o to krajšie, že Carlos Henrique Raposo v živote nenastúpil na žiaden zápas.
"Chcel som byť medzi ostatnými hráčmi," hovorí Kaiser. "Len som nechcel hrať. Je to problém všetkých, ak chcú, aby som bol futbalistom. Ani Ježiš nerobí radosť každého. Prečo by som mal ja?"
Jeho príbeh je taký prekvapujúci, že si v roku 2015 britská spoločnosť kúpila exkluzívne práva na celovečerný dokument o ňom. Zahŕňa rozhovory s legendami o brazílskom futbale, ako sú Carlos Alberto, Zico, Júnior, Bebeto a Renato Gaúcho - nehovoriac o mnohých divákoch. Film prichádza na svetové plátna vo štvrtok ako dokument.
"Život je marketing," hovorí teraz 55-ročný muž, čím "vysvetľuje" neuveriteľnú pavučinu klamstiev, úskokov a manipulácií, ktoré sa zaslúžili o jeho povesť dokonalého podvodníka, uvádza iDnes.cz.
Treba podotknúť, že v Brazílii je vo futbale možné naozaj takmer všetko. Vrátane strachu z toho, že sériu porážok spôsobuje žaba zakopaná pod ihriskom. Brazílci hrávali aj zápasy v autofutbale (áno, vo vozidlách) a v meste Macapá stojí štadión rozdelený rovníkom. Napriek tomu si Kaiser aj v tomto panoptiku drží výnimočný status.
Môžeš ma faulovať, prosím?
V Riu, jeho osudovom meste, vidíte futbalistu všade. Aj Kaiser, ktorý si prezývku zvolil pre svoju domnelú podobu s Franzom Beckenbauerom – hrával futbal na ulici a v 16 rokoch na skúšku odišiel do mexického klubu Puebla. Tam ale prišiel na významné zistenie: "Nebavilo ma hrať, len som chcel žiť ako futbalista."
A tak s tým začal.
Carlos Alberto Torres, kapitán brazílskych majstrov sveta, ho na štarte svojej kariéry kouča skusmo podpísal, čo Kaiser okamžite začal využívať vo svojom fiktívnom športovom životopise. Ako excelentný podvodník a sukničkár sa poznal so všetkými dôležitými postavami nočnej scény Ria. Vedel sa spriateliť s mocnými a slávnymi.
Syn spomínaného kapitána šampiónov Alexandre Torres, hráč Fluminense a Vasco de Gama, priblížil Kaiserov štýl priam dokonale. Zhodnotil, že dokázal dokonale využívať predinternetovú dobu:
"Nemali sme tušenie, čo sa deje v iných krajinách. Prišiel, povedal, že hral druhú ligu vo Francúzsku a mal k tomu fotky z novín. Nemohli ste tušiť, či je to pravda, alebo lož."
Jeho postup tradične prebiehal takto: "úprimne" vyhlásil, že nie je vo fyzickej kondícii a potrebuje pár týždňov na zotavenie. To už ho ale všetci milovali. Prečo? Napríklad preto, že spoluhráčom dokázal zohnať najkrajšie spoločníčky na jednu noc a vďaka pavučine známostí zariaďoval takmer nemožné.
"Akonáhle otvoril ústa, očaril vás. Nemohli ste tomu uniknúť," hovorí Bebeto, majster sveta a legendárny útočník, ktorý podľa režiséra dokumentu privítal kumpána Kaisera takmer v slzách.
Fanúšikom platil za to, že skandovali jeho meno, milovali, keď im kopal lopty na tribúnu. Vedel to s novinármi a podplácal mladších spoluhráčov, aby ho fingovane faulovali - a potom balamutil doktorov.
"Povedal som im, že mám svalový problém. Ako to mohli zistiť? Žiadne magnetické rezonancie vtedy neboli," opisuje. Keď dokonca privolali zaklínačov, čo sa v Brazílii deje nielen vo futbale, na rovinu im povedal: "Môžeš si dať pohov, kamoš, tu máš peniaze. Nič mi nie je a hodlám zostať zranený až do konca kariéry."
Do šatní chodieval s atrapou mobilu a predstieral rozhovory s agentmi, ktorí mu zháňajú domnelé angažmán. Aj v angličtine, hoci ju nevedel.
„Náš milý kamarát Kaiser“
Ďalej zafungoval efekt toho, že keď z vás niekto urobí hlupáka, radšej o tom taktne mlčíte. Prestížny magazín Four Four Two pridáva, že v 80. a 90. rokoch existoval občas inštitút "kamaráta v tíme" - známeho niektorého z hráčov, ktorý šíril dobrú náladu (a zháňal dievčatá), a tak mohol byť hviezdam nablízku.
Nikto to nevedel robiť tak dobre a už vôbec nie tak dlhodobo ako Kaiser. "Bol to náš milý kamarát. Nikomu neublížil, len sa chcel baviť. A tie jeho vlasy!" Spomínal jeho iný „spoluhráč“ na účes, za ktorý by sa nehanbil ani Jaromír Jágr v najväčšom vlasovom rozpuku 90. rokov.
Raz však mal aj majster podvodov namále: mafiánsky boss celku Bangu už mal dosť toho, že "hviezdny" Kaiser sotva trénuje, a v nepriaznivom stave mu nariadil ísť na ihrisko.
Z dvoch možností - prezradiť sa slovne, alebo výkonom - si Kaiser vybral tretiu. Keď počul, že na neho fanúšikovia súpera kričia "ty vlasatý buzerant", preliezol plot a pobil sa s nimi. Šéfovi klubu tvrdil, že urážali aj jeho a on bránil jeho česť. Výsledok? Obávaný Castor de Andrade ho objal a predĺžil mu zmluvu.
"Futbal ma nebavil, ale hrozne sa mi páčilo, ako futbalisti žijú. Tmelil som tím."