Občianske združenie Proti prúdu vyjadrilo solidaritu ľuďom bez domova v Maďarsku, kde sa od polovice októbra život na ulici považuje za trestný čin. Združenie apeluje na politikov, aby namiesto represie a šírenia ľahostajnosti hľadali skutočné riešenia bezdomovectva.
„Znepokojujú nás výroky komunálnych politikov o tom, že ľudia bez domova svojou prítomnosťou obťažujú občanov, sedia na lavičkách a vozia sa v mestskej hromadnej doprave a najlepším riešením by ich bolo sústrediť na okraj mesta. Dokonca niektorí sľubujú voličom, že po ich zvolení navrhnú podobné opatrenia ako v Maďarsku,“ hovorí Sandra Pazman Tordová zo združenia.
Prostredníctvom ranného happeningu priamo na predelenej lavičke tak upozornili na hľadanie riešenia bezdomovectva.
„Nájdu sa politici, ktorí by chceli vyriešiť prítomnosť ľudí bez domova v meste tak, že ich z mesta vyženú. Ale to je len prvý krok k tomu, že z nich robíme občanov druhej kategórie. Takéto výroky, ale aj napríklad predelená lavička, sú malým, ale viditeľným krokom k tomu, že zbavujeme ľudí bez domova ľudských práv, ako sa to momentálne deje v Maďarsku," odkazuje Daniel Pastirčák, spisovateľ, básnik, prozaik, esejista, výtvarník a kazateľ Cirkvi Bratskej v Bratislave.
Namiesto toho, aby sme im pomohli nájsť cestu k domovu, smerujeme k neslobodnej spoločnosti, do pekla," dodal.
„Je neľudské trestať niekoho za to, že nemá kde bývať. Represívne opatrenia nevedú k zlepšeniu života, ale šíria ľahostajnosť voči ľuďom bez domova, ktorí sa nevedia brániť,” skonštatoval Ivan Lorenc z OZ, ktorý spolupracuje aj na Národnej stratégii prevencie a riešenia bezdomovectva v Bratislave.
Viac cenovo dostupných bytov pre zraniteľných ľudí s nízkym príjmom ako sú seniori, zdravotne postihnutí, osamelé matky s deťmi a ľudia bez domova alebo na hranici chudoby, podľa Pazman Tordovej znamená pre spoločnosť menej ľudí, ktorí končia na ulici alebo na lavičkách pod našimi oknami.
Výzvu solidarity s ľuďmi bez domova v Maďarsku iniciovalo OZ a podporilo ju 14 organizácií venujúcich sa ľuďom bez domova a v núdzi.
Pri inštalácii lavičiek sa združenie inšpirovalo dielom umelkyne Sarah Ross s názvom Archisuit, ktorým spolu s umeleckou komunitou v Los Angeles odpovedala na reštriktívnu „nepriateľskú“ architektúru v meste.
Daniel Pastirčák
- Slovenský básnik, prozaik, esejista, výtvarník a kazateľ.
- Paralelne s literárnou tvorbou sa venuje aj výtvarnej tvorbe a okrem nej sa aj tvorbe pre divadlo.
- Spolupracuje s rozhlasom i televíziou.
- V roku 2004 napísal novú verziu hry o Svätej Dorote, ktorá bola uvedená v Slovenskom národnom divadle.
- V poslednom čase sa venuje projektu výtvarných bohoslužieb, v ktorých sa výtvarná inštalácia a projekcia spája s improvizovanou hudbou a prvkami rituálu. Jedným z takýchto projektov bol Ash Wednesday podľa T. S. Eliota.