Jeho vtipné a rafinovane naivné texty pozná v Česku, ale aj na Slovensku takmer každý. Skúste si to. Aká je Hlásná Třebaň? Čo zobali vrabce? A čo si zakúpila kamarátka Dáši Novákovej a Stáni Polákovej?
Človek by povedal, že humor Ivana Mládka je natoľko svojbytný a špecificky český, že nemá za hranicami šancu, ale je to presne naopak. Jožin z bažin dokázal pred rokmi vďaka internetu poblázniť publikum v Poľsku aj v Rusku, vlani s týmto Mládkovým hitom vystúpila v Prahe kapela Metallica - a publikum šalelo.
Tridsať rokov už neskladá nové pesničky, napriek tomu pre Lidové noviny prezradil, že sa pri tých starých stále dobre baví, hlavne keď si pri nich môže užiť improvizované sólo na bendžo.
Keď sa nevenuje hudbe, maľuje svoje "antiperspektívne" obrazy alebo píše humoristické poviedky. Na konci minulého roka mu vyšla nová kniha nazvaná Ivan Mládek obrazom i slovom.
Jožin z bažin sa stal vaším megahitom. Máte tú pieseň stále radi, alebo už vám lezie na nervy?
Táto pieseň sa snáď ako jediná príliš obmieňať nedá, spieva sa od začiatku až do konca, na nejaké sóla nie je miesto. Je to naozaj "hovadina", ale taká vtieravá, že sa rozliezla vďaka internetu po celom svete. A pritom som tú pesničku nezložil a nenapísal z vlastnej iniciatívy.
Ako to?
Bola na objednávku. Objednal si ju v Zlíne v reštaurácii istý Kňučík Navrátil, ktorý mal básničku o exhibicionistovi, ktorý nečakane vylieza z močiara a obnažuje sa pred okoloidúcimi pracovníčkami obuvníckych závodov.
A hovorilo sa mu Jožin z bažin. Boli sme už veľmi známi z rozhlasu a televízie, Navrátil preto chcel, aby sa spievalo aj o jeho Jožinovi. Sľúbil mi za zloženie a nakrútenie tejto piesne demižón slivovice.
Hit si pripomeňte vo videu:
Bolo mi jasné, že pieseň o exhibicionistovi v rozhlase neprejde, ale ten demižón slivovice bol lákavý. Navrátilovi som povedal, že môžem napísať pieseň o Jožinovi, ale že jeho námet je nepoužiteľný, že si vymyslím napríklad nejakú rozprávku.
On aj tak súhlasil a dohodli sme sa. Stačilo mu, že sa hrdina z tej rozprávky bude volať Jožin z bažin. Ešte v aute cestou do Prahy som vymyslel príbeh o strašidle a práškovacom lietadle a druhý deň som zložil melódiu.
No a vidíte, vlani ste v Lidových novinách napísali, že zomrel autor Jožina z bažin. Som na podobné zlomyseľné mystifikácie zvyknutý, ale Kňučík bol iba objednávateľom tej piesne, okrem názvu nie je jeho ani slovo a ani jedna nota.
Nehovoriac o tom, že ani nie je isté, že súslovie "Jožin z bažin" je jeho výmysel. Mojej skupine v jednej zlínskej krčme nejaký starý dedo hovoril, nech ideme do hája, že Jožin z bažin nie je nič nové, že tak v Zlíne za prvej republiky volali nejakého uchyláka.
Navrátilovi by som však pripísal jednu veľkú zásluhu, nebyť jeho objednávky, Jožin z bažin by nikdy nevznikol. Svet by bol strašne ochudobnený.
Okrem toho, že Jožin pobláznil Poľsko aj ďalšie štáty, vlani v Prahe s ním vystúpila Metallica, ktorá sa naučila celý text. Poteší vás každé nové stvárnenie alebo správa, kde všade sa pri Jožinovi publikum baví?
Najviac ma prekvapilo rozprávanie nášho cestovateľa Tomáša Poláčka, ktorý na Čukotke v nejakej jurte popíjal vodku s Eskimákom, ktorý nevedel ani po rusky. Vraj až ráno sa zmohol na otázku "Kakája zemlja".
Keď Poláček odpovedal "Češskaja rezpúblika", Eskimák vraj vstal a slušnou češtinou mu zaspieval Jožina z bažin - a to celého. Metallica ma samozrejme potešila, ale to viete, Eskimák je Eskimák!
Aké ťažké alebo naopak ľahké je robiť humor v roku 2019 v porovnaní s rokom 1979?
Ten náš nepolitický a nesatirický sa robí rovnako asi v každom režime. Len so Severnou Kóreou si nie som moc istý.
Humor je hlavnou ingredienciou aj vašej výtvarnej tvorby. Je pre vás maľovanie relax?
Keď ma už nebaví brnkať na gitaru alebo bendžo, relaxujem pri maľovaní. A naopak. Keď už ma hnevá maľovanie, idem si zarelaxovať brnkaním.