Tento rozhovor sa mal odohrať na prelome marca a apríla, teda hneď potom, ako Meky získal hudobnú Cenu Anděl za svoj posledný Double Album. Najskôr však nebol vo forme on, potom zase ja.
Tak sme začali na úvod pretriasať doktorov. Katka Žbirková nás napomínala, že strácame čas. No Miro oponoval: „A prečo by sme sa nemohli baviť o doktoroch? Taký rozhovor som ešte nikdy nerobil.“
Prinášame vám rozohovor s ním, ktorý bol uverejnený v HN Magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.
Tak aký by mal byť podľa vás dobrý doktor?
Jedna Britka mi kedysi povedala, že doktor má byť milý a má sa vyznať. Zrejme použila slovo – polite. Briti sa toto slovíčko učia odmalička, už v škole im na stenu zavesia heslo Politeness is important, teda Je dôležité byť slušný.
No keď som bol malý ja, v triede nám viseli heslá ako Lenin večne živý alebo So Sovietskym zväzom na večné časy. Ten britský slogan mi bol vždy veľmi sympatický, mal som o ňom až romantické predstavy.
No môj kolega Pete Brown, ktorý mi píše anglické texty a Britániu vidí trošku inakšie, pretože tam prežil celý život, ma vyviedol z omylu: „Vôbec si to neidealizuj. Heslo vymysleli britskí aristokrati, aby sa tí dole k nim chovali úctivo.“ K anglickému slovu polite nemáme úplne adekvátny výraz.
Nestačí výraz zdvorilý?
Nie je to úplne to isté. Ešte to totiž znamená aj milý. Angličanom veľmi záleží na tom, či ste polite. Raz bola anketa, kde mali ľudia hlasovať, či by dali prednosť aj neúprimnej zdvorilosti pred úprimnosťou. A predstavte si, že väčšina Britov si vybrala tú trebárs aj neúprimnú zdvorilosť. Treba byť slušný a potom si už myslite, čo len chcete.
Tomu rozumiem – úsmev a milé slovo robí život krajším. A nič to nestojí.
V Anglicku sa vám občas stane, že vám na ulici niekto niečo povie, keď dostane nejaký nápad, aj keď vás vôbec nepozná. Mal som napríklad obviazaný prst, asi kvôli nejakému zraneniu. A naraz sa ku mne na prechode pri čakaní na zelenú otočil chlapík a povedal mi: „That was dangerous!“ (To bolo nebezpečné!) A ja som mu hneď povedal, čo sa mi stalo.
Zamyslel som sa. Ten chlap prešiel cez ulicu, už dávno totiž svietila zelená, a len tak cez rameno poznamenal: „To tu chcete stáť celý deň?“ A išiel ďalej. Občas sa s tým stretnem aj doma. Aj keď je to stále trošku podozrivé, osloviť na ulici niekoho cudzieho.
Tento rok oslávite štyridsať rokov na hudobnej scéne, na koniec roku plánujete veľké koncerty v pražskej 02 aréne a na bratislavskom zimnom štadióne. Bývate pred takým...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.