Starosta Hainburgu: Slováci nás učia disciplíne, jednu vec im však musím vytknúť

Ste rodák z Hainburgu?

Áno, aby som bol presný, od roku 1970.

Ako si naň spomínate z detstva?

Hainburg bol úplne iný ako dnes. Bolo to tiché mestečko bez rušnej dopravy, akú poznáme dnes, jazdiť autá ste videli maximálne na hlavnej ulici, inak to tu bolo veľmi pokojné. Mesto bolo dosť ovplyvňované známou tabakovou fabrikou (zavreli ju v roku 2011, pozn. redakcie), ktorá bola v podstate jediným priemyselným podnikom priamo v meste aj tesnej blízkosti, pracovala tam väčšina našich rodičov. Moje detstvo v Hainburgu bolo bezstarostné, veľa času sme trávili vonku v prírode.

Čo všetko sa za tých niekoľko desaťročí zmenilo?

Nuž, treba podotknúť, že od čias môjho detstva sa dosť zmenila celá Európa, nehovoriac o nástupe moderných technológií, ktoré sme si ako deti nedokázali ani len predstaviť. Po páde železnej opony a otvorení hraníc v roku 1989 sa, samozrejme, okrem zvýšenej dopravy zlepšili kontakty Hainburgu s pohraničím.

Takže tak, ako k nám jazdili Slováci s cieľom zistiť, ako sa žije na „Západe“, aj my sme začali chodiť do Bratislavy, napríklad do divadla alebo sa poprechádzať po nábreží Dunaja. Samotná Bratislava a Viedeň sa ako hlavné mestá začali spoznávať a nadviazali kontakty. No a Hainburgu, ktorý leží medzi nimi, sa zmeny, ktoré z cele tejto situácie vyplynuli, tiež dotkli.

Spomeniete si aj na obdobie tesne pred novembrom 1989, keď vo vtedajšom Československu prebehla takzvaná Nežná revolúcia? Ako ste vnímali toto dianie takpovediac z druhej strany železnej opony?

V čase týchto veľkých historických zmien som mal devätnásť, no v Hainburgu som vtedy nebol, nežil som dokonca ani v Rakúsku. Bolo to obdobie, keď som „zarezával“ v mojom prvom zamestnaní v Mníchove. Ale vnímal som, čo sa dialo v Nemecku a vzdialene aj to, čo prebiehalo v strednej Európe.

Raz týždenne som volával domov, to sme ešte boli odkázaní na telefónne búdky. Vždy som sa pýtal rodičov, čo je nové, čo sa deje doma a či sa už aj u nás niečo hýbe. Bolo to naozaj napínavé obdobie. Ale pred rokom 1989 sme často chodili k hraniciam, obdivovali sme hrad ...