September už máme za sebou a, ak sa nemýlim, máte v rodine prváčika.
Áno, už to začne byť zaujímavé.
Zdedil po vás aj niečo umelecké?
Neviem, ale po prvých štyroch dňoch v škole skonštatoval, že sa mu najviac páči matematika, čo je úplný nezmysel, lebo sa to netýka ani mňa, ani mojej partnerky.
Je to teda taký rodinný unikát.
Áno, asi je (smiech).
Podobne ako u vás, keďže ste z hereckej rodiny. Boli ste režisérom, moderátorom, textárom a stále ste hudobníkom, len hercom nie. Neťahalo vás do tej sféry?
Neťahalo, až teraz.
Teraz?
Áno. Už som toho vyskúšal veľa, ale chcel by som si ešte niekedy v živote niekde zahrať. Samozrejme, ak by bol adekvátny partner pre takýto projekt, lebo pchať sa niekam nemá význam, veď to vieme. Sú aj takí, ktorí to robia a nemáme ich pre to radi.
A potom je asi aj výsledok taký, aký je, nie?
Áno (úsmev).
A čo by vás tak zaujímalo?
Neviem. Ani neviem, či divadlo, alebo film, ale v každom prípade by som to vyskúšal. Určite nebudem tlačiť na pílu a pevne verím, že ani tento rozhovor nebude inšpirovať režisérov, aby ma do niečoho obsadili, lebo sa zas budem cítiť, že to neviem zvládnuť.
A ja budem mať výčitky, že som spustila lavínu.
Áno, to je pravda (smiech).
Povedzme si niečo o tom, na čom aktuálne pracujete. Čaká vás šnúra koncertov, na čo sa fanúšikovia môžu tešiť?
Sú tam moje pesničky, také, čo sme nehrávali často, nazval by som ich šansónmi. Okrem toho skvelí hostia Ondřej Soukup a Michael Kocáb, z čoho mám veľkú radosť. Prebehli skúšky a je vidieť, že spolupracujem s esami.
A že to ladí...
Aj že to ladí a okrem toho sú to veľké kapacity.
Napriek vašim predošlým problémom sa vrháte do práce, zapájate sa do projektov. Neunavuje vás to?
Je to únavné, ale musíte si uvedomiť, že treba aj z niečoho žiť (smiech). Takže tým čiastočne odpovedám na vašu otázku.
Predpokladám, že je to spojenie príjemného s užitočným.
Dnes môžeme vidieť svetové hudobné hviezdy naživo, všade je pretlak možností a modernej hudby, vaša tvorba však napriek konkurencii stále mladých zaujíma.
Je to výborný pocit. Poväčšine sú koncerty vypredané, a pritom sú to veľké sály. Čo vám mám povedať? Keď vystúpim na pódium a strasiem zo seba tú veľkú trému, je to úžasný pocit – vidieť ľudí, ktorí vás počúvajú.
Rovnako je úžasné vidieť niekoľko generácií na jednom mieste, je to veľká radosť, lebo sa nedá povedať, že chodia len mladí alebo len starí. Chodia všetci. A to je skvelý pocit.
Pozrime sa do minulosti. So skupinou Banket ste začínali v roku 1984 a vyjadrili ste sa, že práve ona ovplyvnila nasledujúce udalosti. O ktorú pieseň išlo?
Nespoznaný, to bola prvá pesnička, ktorú sme odprezentovali na Lýre (Bratislavská lýra 1984, pozn. red.). Bolo to však okrem iného pozoruhodné aj v tom, že sme vtedy cvičili u jedného známeho v pivnici.
Tá mala taký nízky strop, že som sa tam nemohol postaviť, preto som prvýkrát postojačky spieval na Bratislavskej lýre. Táto pieseň bola výkričníkom k ďalším aktivitám.
Dnes je to jednoduchšie aj vďaka internetu a sociálnym sieťam. Aké boli začiatky, čo všetko vtedy musel človek prekonať? Vieme, že t...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.