Vyrastala na Slovensku, no narodila sa v Česku. A v nacionalistickej ére po prevrate jej to našinci dali pocítiť tak tvrdo, že sa radšej odsťahovala. Zatrpknutosť by ste však v Zuzane Bubílkovej hľadali zbytočne. Dôkazom je aj úsmev, s ktorým odpovedá na každú otázku.
Novembrové udalosti pred tridsiatimi rokmi ste prežívali na Slovensku. Ako sa líšili od českých?
Celé to bolo oneskorené. Zatiaľ čo v Česku už boli plné ulice, v Bratislave sa na Námestí SNP schádzal len taký hlúčik, ku ktorému hovorili Kňažko a Budaj. Viac sa to rozprúdilo, až keď koncom novembra pustili z väzenia Čarnogurského a ten prišiel s myšlienkou samostatnému štátu.
V tom čase ste pracovali v slovenskej televízii. Ako ste sa tam ocitli, keď ste predtým mali politický vrub?
Ten vrub, o ktorom hovoríte, spočíval v tom, že môj manžel v roku 1982 emigroval a mňa vyhodili z rádia. Bola som na voľnej nohe a nikde ma nechceli zamestnať. Lenže nastúpil Gorbačov a pomery sa predsa len uvoľňovali. Paradoxne mi potom tí, čo ma vyhodili, dávali prácu.
Ako externistka som robila rôzne reportáže pre rozhlas alebo pre zväzarmovský časopis, od roku 1988 aj pre televíziu. Tam mi neskôr dali zmluvu na pol roka a do toho prišla revolúcia.
A vy ste sa čoskoro stali zástupkyňou šéfredaktora spravodajstva. Prekvapilo vás to?
V televízii ma zvolili v tajných voľbách a ja som pozerala ako blázon. Druhý deň som prišla do kancelárie, kde sedel už bývalý šéfredaktor, ktorý bol počas voľby ožratý a nevedel, že už vo funkcii nie je. „Čo tu chceš?“ spýtal sa ma.
„No, ja som teraz tu namiesto vás,“ povedala som mu. Tak sa ešte dopil a odišiel.
Aké to bolo preberať v tých prelomových dňoch vedenie televízneho spravodajstva?
Vzrušujúce. Na schôdzach sa ľudia hádali, kto je stará štruktúra a kto nie, pritom sme boli vlastne všetci staré štruktúry, niekto viac, niekto menej, čo si budeme rozprávať. Občas, keď už sme nevedeli, čo ďalej, zavolali sme na schôdzu ministra kultúry Chudíka. Prišiel, sadol si, pozeral, počúval a potom vždy zdrhol. Bolo zložité do toho vstúpiť, keď každý na každého všetko vedel a každý na každého donášal.
Donášali aj vám?
Jasné, že áno. Mala som ako zás...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.