„Myslím, že ak herec uspeje, je to vďaka dobrému sebeckému základu v ňom. Človek to vlastne vždy robí pre svoje uspokojenie. Keď sa mu rola podarí, prežíva naozajstné šťastie a naplnenie. Za seba hovorím, že som naozaj šťastná, keď vidím, že ľudia spoznajú, čo som do úlohy vložila. A to je, ako by ste dostali dvakrát zaplatené,“ povedala pred pár rokmi pre české Lidové noviny legendárna česká herečka Alena Vránová. A tá do svojich hereckých, ale aj životných úloh vložila naozaj veľa.
Narodila sa 30. júla 1932 v Prahe. Lásku k herectvu zdedila po otcovi, ktorý bol vášnivý ochotník. „Už ako dieťa som musela byť veľmi samostatná. Otecko zomrel, keď som mala štyri roky, on mal iba tridsaťtri. Mamička potom prežívala veľmi komplikovaný vzťah, z ktorého mala ďalšie dieťa, o ktoré som sa v podstate starala,“ potvrdila v rozhovore pre MF Dnes.
Už ako malá vystupovala v detskom rozhlasovom súbore, v detských úlohách sa objavila aj na niektorých pražských javiskách. Napriek tomu, že pôvodne chcela byť učiteľkou, zvíťazilo herectvo a štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe.
S nastupujúcimi päťdesiatymi rokmi však prišla aj tvrdá politika a drsný režim. Práve tieto roky boli pre jej štart určujúce. „Vojnu som poznala so všetkou parádou. Takže je jasné, že sme armádu, ktorá nás oslobodila, a všetko, čo s ňou prišlo, vítali. Boli sme šťastní, protože sme si mysleli, že zlé je preč. No keď sme mali sedemnásť – osemnásť rokov, začínali sme chápať podstatu toho, čo sa tu rozšírilo,“ dodala v rozhovore, v ktorom len veľmi opatrne odkrývala čriepky svojej minulosti.
Pyšná princezná a rozvod
Jej zlom v kariére aj v živote prišiel potom krátko na to. Už v prvom ročníku štúdií, keď mala osemnásť rokov, sa vydala za svoju veľkú lásku, spisovateľa Pavla Kohouta, ktorý však bol angažovaným funkcionárom. O jeho mim...
Zostáva vám 85% na dočítanie.