Psychológ Peter Halama: Na dôchodok sa treba pripraviť. Aj psychicky

Skúmate, ako Slováci vnímajú nástup do dôchodku. Tento projekt si vyžiadal fakt, že naša krajina starne?

V Ústave experimentálnej psychológie sa dlhodobo venujeme témam, ktoré súvisia so zvládaním záťažových situácií. A keď sme pripravovali nový projekt, rozhodli sme sa zamerať na takzvané tranzitné životné situácie, teda tie, pri ktorých dochádza k prechodu z jedného stavu do druhého.

​Patrí medzi ne nástup do školy či práce, narodenie dieťaťa, ale aj odchod do dôchodku. Pôvodne sme to chceli riešiť komplexne, no z kapacitných dôvodov sme sa nakoniec rozhodli zamerať len na jednu situáciu – a vybrali sme si nástup do dôchodku. Aj preto, že už v minulosti sme tu mali výskum, ktorý sa týkal kvality života starších ľudí, čo s tým úzko súvisí.

A riešil sa v minulosti už aj výskum zameraný priamo na odchod do dôchodku?

Na Slovensku doteraz nie. Robili sa na túto tému sociologické a etnologické výskumy, no nie psychologické. Máme aj ambíciu, ktorá zatiaľ nie je naplnená, že by sme výsledky výskumu pretavili do nejakého intervenčného programu pre ľudí, ktorí sa na dôchodok ešte len pripravujú.

Hotový zatiaľ máme kvalitatívny výskum, v ktorom sme sa zamerali na to, čo ľuďom v odchode na dôchodok pomáha a čo ich blokuje.

S akými hypotézami ste do toho šli?

Na základe štúdií máme teóriu, už osvedčenú zo zahraničia, ktorá hovorí o tom, ako ľudia prechod do dôchodku vnímajú. A od toho sa potom odvíja aj ich schopnosť adaptovať sa. Existujú štyri základné koncepty:

• 1. Vnímanie dôchodku ako nového začiatku. Zbavil som sa povinností a teraz sa môžem konečne venovať novým veciam, novým aktivitám.
• 2. Pokračovanie. Nevnímam žiadny rozdiel medzi predošlým a terajším stavom. Kým kedysi som robil v práci, teraz robím napríklad okolo domu.
• 3. Začiatok konca. Dôchodok vnímam ako čas, ktorý už len musím nejako prežiť.
• 4. Prerušenie. To, čo som mal, sa zrazu stratilo. Nič iné nemám a ani nedokážem nájsť.

V rámci výskumu sa nám potvrdilo, že tieto koncepty fungujú a tiež to, že najmenej spokojní sú ľudia so štvrtým prístupom.

Ešte menej ako tí s tretím, keďže tí už nič neočakávajú?

Áno, tí sú zmierenejší. A my sme zisťovali, ako to ľudia, ktorí prídu s týmito druhmi nastavení do dôchodku, prežívajú. Ľudia s konceptom prerušenia majú nižšiu spokojnosť, nižší pocit zmysluplnosti života. Naopak, ľudia, ktorí to berú ako nový začiatok, vnímajú život na dôchodku ako zmysluplný.

Akých respondentov ste mali najviac?

Trochu viac žien, sú ochotnejšie zapájať sa, vzdelanostná úroveň bola pestrá. Do kvalitatívneho výskumu, založeného na hĺbkových rozhovoroch, sme mali zapojených 40 ľudí, v kvantitatívnom, založenom na dotazníkoch, 170 ...