Aký je váš obľúbený rituál?
Mám ich veľa. Používam ich napríklad v komunikácii či pri upratovaní, ale z tých väčších mám denne hodinu "prebúdzajúcu" a "zaspávaciu", v práci zas päťminútovku po príchode a pred odchodom. V oboch prípadoch je to sústava činností, ktoré sú potrebné urobiť v logickom slede a na nič nezabudnúť.
Na čo sú dobré?
Umožňujú nám cítiť sa v bezpečí, pretože vďaka opakujúcim sa dejom vieme, čo bude v ďalších chvíľach nasledovať. Tiež vieme, že v danú chvíľu väčšia skupina ľudí robí zrejme podobnú vec. A pretože sme skupinové tvory, cítime sa pokojnejšie, keď robíme to, čo robia aj tí druhí.
Ja som mala ako malá rituál, že som cestou do školy musela pohladkať susedovho psa, aby som nedostala päťku.
To je ďalší rozmer rituálu. Vyvoláva v nás pocit, že ovplyvňujeme, čo sa bude diať.
Z čoho sa to všetko vyvinulo?
Slovo rituál je odvodené od latinského rítus, čo je počet. Aj keď čas nebol predtým taký vzácny, aj tak ho bolo treba počítať. Takže keď napríklad žena varila či pekla, namiesto časovania jej poslúžili nejaká riekanky. Ľudia spievali, recitovali, obchádzali určité miesto určitým počtom krokov, opakovanie. Alebo keď bol človek negramotný a nemohol si veci zapísať, tak si ich vďaka rituálom pamätal, pretože ich robil dokola.
Asi ako keď učíme malé dieťa, aby si vždy po večerníčku vyčistilo zuby?
Presne tak. Keď vychovávame deti, je dobré im rituály dopriať, pretože vďaka tomu je pre nich svet odhadnuteľný. Dieťa vie, čo bude nasledovať, vie, čo predchádzalo, cíti sa ako riaditeľ svojho života, cíti sa bezpečne.
Čo sa stane, keď o rituály prídeme?
Rozhodne na to neumrieme. V okamihu, keď je náš život plný stagnujúcich rituálov, z ktorých mnohé už môžu byť anachronizmami, vzniká všeobecná ponorka, čo nie je dobré. K osobnostnému vývoju nám pomáha rituály prekračovať. Začať môžeme úplnou banalitou, napríklad zvoliť inú cestu do práce. Chce to zobrať odvahu a urobiť niečo inak.
To znamená, že teraz, keď musíme život dosť meniť, zároveň trochu rastieme?
No jasné. My totiž nedokážeme žiť bez stresu. Keď si predstavíte škálu od nuly do desiatky, kedy na nule je nuda a na desiatke extrémny stres, tak oba extrémy vedú k ochoreniu. Preto podvedome tiahneme k harmónii, hovorí sa o hľadaní vlastného stredu, jing a jang a ďalších veciach. Stále sa snažíme o určitý balans, ale keď sme v ňom veľmi dlho, spohodlnieme.
Preto teraz panikárime? Že prišlo niečo, s čím sme nerátali a vyrušilo nás to z pokoja?
Nerátali? Ako sa to vezme. Kedy tu bol SARS? Pred dvadsiatimi rokmi? MERS? Tak pred desiatimi. Bolo teda celkom jasné, že niečo príde. A dalo sa čakať, že to bude vírus, pretože všetky naše epidémie boli vírusové. Lenže ako sme spohodlneli, uverili sme, že nám tie naše rituály vydržia na veky vekov amen. Ale život to tak robí, že nás stavia pred určité výzvy.
Akou výzvou môže byť vírusová epidémia?
Po A sa preverí, ako veľmi je človek pripravený na neistotu, po B sa ukáže, ako je kto odolný. Psyc...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.