Matky, netvrďte dcéram, že ženy a muži sú si rovní

Prečo ste si vybrali túto tému?

Pochádzam z talianskej rodiny. Tie sú známe tým, že matka je hlava rodu. V našej rodovej línii boli vždy silné matky, silné ženy. Máme už niekoľko generácií zakotvené, že dcéry matky milujú, ale zároveň s nimi bojujú a utekajú od nich ďaleko.

Moja babička odišla z Talianska do Brna, moja mamička z Brna do Ostravy, ja z Ostravy do Plzne. Hovorí sa, že niektoré išli za mužom, niektoré za prácou, ale v skutočnosti unikáme z chápadiel svojich matiek.

Som presvedčená, že ich milujeme a súčasne nenávidíme, nechceme sa im podobať a v starobe zistíme, že sme ich kópiami. A pretože v okolí vidím veľa žien, ktoré so svojimi matkami nejakým spôsobom bojujú, povedala som si, že na tom založím detektívku.

Objavujú sa spory medzi matkami a dcérami v advokátskych poradniach, alebo ide o tému, ktorá je skôr tabu?

Častejšie riešime rozvody a súvisiace boje o majetky a deti. Ale stáva sa, že žena príde kvôli rozvodu a sprevádza ju mamička. Tá niekedy konzultáciu dohovorí, potom za dcéru hovorí. To sú tie opačné prípady, keď sa medzi nimi nikdy nepodarilo odstrihnúť pupočnú šnúru a dcéry matkám celý život podliehajú.

Chápem to. Hovorím, že moja dospelosť nastala až v momente, kedy som si dokázala z hlavy vyhnať myšlienku: "Čo by mi teraz povedala moja mama?"

Čo napríklad?

Napríklad, že najskôr treba umyť riad a potom si ísť ľahnúť. To je jasné, to hovoria asi všetky matky. Vlastne som si až okolo veku 35 rokov uvedomila, že nemusím počúvať. Roky som korigovala svoj pohľad na svet nejako takto: "Čo by na to mamička povedala? Ako by sa v mojej situácii zachovala? Aké by mi dala pokyny?" Na jednej strane mi to prekážalo, na druhej strane viem, že matka zo mňa urobila ženu, akou som.

Aká matka ste vy?

Som teraz v dvojúlohe. Mám mamičku a súčasne dospelú dcéru. Keď mala okolo šestnásť rokov, rozhodla som sa, že ja jej to robiť nebudem. Ale ona by aj tak povedala, že som rovnaká ako moja matka. Dcéra má teraz dvadsaťpäť a ja vidím, že sa mi v mnohých veciach čím ďalej tým viac podobá. Bude pokračovateľkou našej línie silných žien.

Čo by matky dcéram naopak rozhodne hovoriť mali?

Ak to berieme na úrovni bonmotov, dokážem si napríklad predstaviť: "Netlačte tak na pílu. Najhoršia je smrť z vystrašenia. Neber všetko tak vážne. Užívaj si." Ale myslím, že by to dcéry aj tak neposlúchli. Ak mám byť úprimná, moja mamička mala vždy pravdu, ale priznala som si to až v dospelosti.

Dúfam, že si to raz povie aj moja dcéra. Rozdiel medzi nami je v tom, že ja som z generácie, ktorá mamičkám neodvrávala, ona z generácie, kedy s ni...