Keď sa na poludnie 21. novembra 1918 rozozneli sanfranciské kostolné zvony, znamenalo to aj to, že mesto po uvoľnení opatrení a otvorení zábavných podnikov odložilo rúška. Či skôr odhodilo.
Ľudia ich doslova hádzali na chodníky, ku kanálom. Noviny San Francisco Chronicle podľa The New York Times popisovali, ako si akýsi nedočkavec takmer "natrhol ucho", keď si s teatrálnou vášňou strhával rúško. Roznášalo sa pivo, rozdávala zmrzlina.
Mesto si zúfalo prialo návrat k normálu. Netrpezlivo. Zbrklo. Bez uváženia. Detinsky. Predčasne. A dlho si nechcelo priznať, že urobilo chybu.
Mesto zahalené v šatke
S istotou mu ho prisúdiť nemôžeme, avšak prvenstvo "sanfranciského pacienta číslo nula" je spájané s pánom Edwardom Wagnerom.
So španielskou chrípkou sa sem mal 24. septembra vrátiť z Chicaga. Bolo to šesť mesiacov po tom, čo sa na základni v Kansase nakazilo sto vojakov.
Wagnera umiestnil popredný mestský činiteľ v oblasti zdravotníctva William C. Hassler do karantény a novinám Examiner oznámil, že po tomto opatrení nie je dôvod na obavy.
Lenže nákaza si do polmiliónového mesta cestu našla aj tak. Do 9. októbra v ňom bolo 169 nakazených, týždeň na to už vyše dvetisíc.
Devätnásteho októbra už počty vykazovali 3 733 nakazených a sedemdesiat obetí španielskej chrípky. Bolo potreba konať.
Začalo sa s reštriktívnymi opatreniami, nakoniec došlo aj k uzavretiu všetkých škôl, zátarase kín a tančiarní, ktorých majitelia s tým mimochodom súhlasili - aj keď im klesali tržby.
Dúfali, že včasnou a radikálnou akciou sa epidémia čoskoro skončí. Korunou sanfranciských opatrení sa stalo nariadenie o rúškach. Najprv bolo záväzné pre holičov, potom sa rozšírilo aj do ďalších sektorov, ako boli penzióny a hotely, banky, lekárne alebo obchody.
Ku všetkým občanom mimo pracoviska smerovalo dôrazné odporúčanie: mať rúško môže znížiť počet nakazených a mŕtvych o polovicu. A propagácia rúšok zdravotníckymi autoritami do veľkej miery fungovala.
Nezabúdajme, ešte stále trvala prvá svetová vojna, z rúšok sa tak stal symbol zodpovedného vlastenectva. A tí, ktorí to ignorovali, padali do kategórie "ulievačov".
Napriek tomu pre istotu vydalo vedenie mesta 24. októbra nariadenie, že rúško musí na verejnosti nosiť každý. Staros...
Zostáva vám 85% na dočítanie.